Miroslav Šatan patrí k ďalším kľučovým hráčom z Hanlonovho kádra. Po boku Haláka, Demitru či Jozefa Stumpela bude zodpovedať za naše medailové ambície do veľkej miery aj útočník, ktorý dokázal už neraz v drese Slovenska trhať gólové rekordy šampionátov a olympiád.

Miroslav Šatan sa narodil 22. októbra 1974 v Topoľčanoch a vyrastal v neďalekých  Jarovciach.  S hokejom začínal v rodnom meste za klub HC Topoľčany, ktorý hral juniorskú súťaž. Už od začiatku preukazoval svoje kvality a po odohraných 31 stretnutiach mal na konte 30 gólov a pripojil k nim aj 22 asistencií. Po dosiahnutí plnoletosti si ho v rámci nástupu na povinnú vojenskú službu vybral armádny hokejový klub Dukla Trenčín. Prvý ročník odohral ešte v československej lige, ďalší už v samostatnej najvyššej slovenskej súťaži. Jeho talent nezostal bez povšimnutia a už v roku 1993 sa dostal do vstupného draftu, kde si ho vybral tím Edmonton Oilers v šiestom kole zo 111. miesta.

V roku 1994 si svojimi výkonmi vyslúžil miestenku  na ZOH v Nórsku, kde sa mu podarilo v 8 zápasoch vsietiť 9 gólov. Vo svojom mladom veku sa stal najlepším strelcom nášho mužstva, ktoré patrilo na olympijskom turnaji k najväčším prekvapeniam. V nasledujúcej sezóne si zahral na farmách Edmontonu v AHL a IHL za mužstvá Cape Breton Oilers (AHL), Detroit Vipers (IHL), Detroit Falcons (CoHL – pôvodná liga IHL) a San Diego Gulls (IHL). Po tejto hektickej sezóne Miro konečne dostal príležitosť zahrať si najvyššiu ligu, keď za tím Edmonton Oilers odohral dve sezóny. Istý čas hrával v útoku s ďalším Slovákom Zdenom Cígerom.

VIDEO: Miroslav Šatan a jeho góly

V roku 1997 ho vedenie olejárov vymenilo do Buffala Sabers. V rozbehnutej sezóne 1996/1997 sa rýchlo presadil a už 7. apríla strelil svoj prvý hetrik v NHL. V nasledujúcej sezóne pokračoval v skvelých výkonoch a s 22 gólmi sa stal druhým najlepším strelcom šablí a v kanadskom bodovaní tímu bol dokonca na prvej priečke. V sezóne 1998/1999 vsietil 40 gólov, čo bolo najviac počas jeho kariéry za morom. Po odchode skvelého brankára Dominika Hašeka z tímu sa Buffalo viac ročníkov po sebe neprebojovalo do play-off čo umožnilo Mirovi účasť na MS v drese slovenskej reprezentácie.

Na MS 2000 v Petrohrade získalo Slovensko svoju historickú prvú medailu, keď vo finále prehralo s Českom 3:5. Miro bol kapitánom mužstva a spoločne s Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom vytvorili mimoriadne údernú prvú formáciu. Šatan sa stal najlepším strelcom šampionátu s neuveriteľnými 10 gólmi, pridal k nim aj dve asistencie.

Bodové kariérne maximum v NHL dosiahol v sezóne 2001/2002, keď dohromady nazbieral 73 kanadských bodov. Sezóna Buffalu však opäť moc nevyšla a tak bol voľný pre Filcov tím, ktorý sa musel pozbierať zo “spackanej” olympiády v Salt lake City. Po príchode do reprezentačnej kabíny sa stal opäť kapitánom.  Slovenský tím doviedol spoločne s Bondrom, Pálffym, Stumpelom, Višňovským či Handzušom až do pamätného finále, v ktorom sme porazili reprezentáciu Ruska po dramatickom priebehu 4:3. Ako správny vodca prispel k finálovej výhre gólom a dvoma asistenciami. Celkovo sa stal najproduktívnejším hráčom majstrovstiev (5 + 8) a taktiež bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča turnaja (MVP). Pochopiteľne nechýbalo ani zaradenie do All-Star výberu šampionátu.

 Reprezentáciou nepohrdol ani o rok neskôr, čo mu prinieslo bronzovú medailu, ktorou skompletizoval svoju medailovú zbierku. Bol aj pri historicky prvom veľkom víťazstve Slovenska nad Českou republikou. Bolo to totiž naše prvé víťazstvo nad Čechmi na najvyššom medzinárodnom fóre a hneď v zápase o bronzové medaily. Miro strelil na šampionáte 6 gólov a na ďalšie 4 prihrával. Opäť sa zaradil medzi najlepších hráčov turnaja.

V sezóne 2004/2005 zastihol NHL lockout. Miro sa vrátil na Slovensko aby si zahral v extralige za Slovan Bratislava. Odohral 18 zápasov základnej časti a v play-off výraznou mierou prispel Slovanu k zisku majstrovského titulu. Aj vďaka Mirovi dokázal Slovan vyradiť v semifinále mimoriadne silný Trenčín v zostave s Demitrom a Gáboríkom. V útoku nastupoval so Zdenom Cígerom (spoločne si tak zaspomínali na pôsobenie v drese Edmontonu Oilers).

Po skončení sezóny sa predstavil aj na MS v Rakúsku. Po solídnych výkonoch v základnej skupine, kedy Slováci vyhrali nad Bieloruskom, remizovali s Ruskom a na záver rozstrieľali domáce Rakúsko 8:1. Nasledovali menej výrazne výkony v osemfinálovej skupine. Po prehre s Českom sme zdolali Švajčiarsko a Kazachstan vďaka čomu sme do štvrťfinále postúpili z tretieho miesta. Tam však na nich čakala favorizovaná Kanada, ktorá bola doplnená o zvučné mená z NHL. Chlapci sa nenechali zastrašiť a s Kanaďanmi odohrali vyrovnanú partiu. 4 minúty pred koncom stretnutia bol stav nerozhodný 4:4, no postupové nádeje Slovákov zmrazil Thorntnov gól po chybe Lašáka. Miro získal na šampionáte len 4 body, hoci začal v osvedčenej formácií s Bartečkom a Handzušom. Neskôr s Palffym a Stumpelom.

Po skonečení lockoutu nebolo zo strany Buffala poskytnuté predĺženie zmluvy. Bez zmluvy však dlho neostal a už 3. augusta 2005 podpísal nový kontrakt s New Yorkom Islanders. Novému mužstvu sa upísal za 12,75 milióna dolárov na tri roky. Miro sa stal streleckým lídrom tímu a počas základnej časti vsietil 35 gólov, z toho 17 v presilových hrách. Spolu s Alexejom Yashinom bol najproduktívnejším hráčom ostrovanov. Darilo sa mu aj pri samostatných nájazdoch, kde dosahoval 70%-nú úspešnosť a v rámci tejto štatistiky bol tretí v lige. 2. decembra 2006 v zápase proti Pittsburghu zaznamenal svoj 300. gól kariéry. Miro sa predstavil aj na ZOH v Turíne, kde si zahral vo formácií po boku Bondru a Kapuša. Svoju streleckú produktivitu si na hry nepreniesol a získal len 2 body za asistencie. 24. marca 2007 chýbal tímu v zápase proti Philadelphii a prerušil tak sériu 305 zápasov v rade, čo ho vynieslo na štvrtú priečku v tomto hodnotení.

Darilo sa mu aj na  MS 2007 v Rusku, kde bol v tajnom hlasovaní hráčov zvolený za kapitána mužstva. Asistentmi boli Demitra a Chára. Slovensko sa prebojovalo do štvrťfinále, kde prehralo so Švédskom. Miro zaznamenal v 8 bodov za gól a sedem asistencií. V sezóne 2007/2008 odohral pre zranenie kolena len 41 zápasov a koniec sezóny musel dohrávať  s liekmi proti bolesti. Na nasledujúce majstrovstvá neposilnil Slovensko, pretože neprešiel výstupnou lekárskou prehliadkou.

Po sezóne sa stal voľným hráčom a 3. júla 2008 podpísal ročnú zmluvu na 3,5 milióna dolárov s Pittsburghom Penguins. V marci ho však klub zaradil na listinu nechránených hráčov. Po tom, čo si ho nevybral žiaden klub musel kvôli prekročeniu platového stropu putovať na farmu do AHL. Pred začiatkom play-off ho “Tučniaci“ opäť povolali do prvého tímu. S mužstvom sa prebojoval až do finále, kde porazili Detroit. Miroslav Šatan po 15. sezónach odohraných v NHL získal svoj prvý Stanley Cup. Stal sa tak prvým hokejistom, ktorému sa podarilo zvíťaziť na MS v A, B, aj C kategórii i v Stanley Cupe. Po sezóne, ktorá mala pre neho zvláštnu príchuť sa stal opäť voľným hráčom. 

VIDEO: Rozhovor s Mirom po zisku Stanley Cupu

VIDEO: Miro Šatan so Stanley Cupom v Topoľčanoch

V januári 2010 podpísal kontrakt do konca sezóny s Bostonom Bruins vo výške 700 000 dolárov. Zmluva zahŕňala aj klauzulu, ktorá neumožňovala klubu Mira vymeniť. Šatan bol nominovaný aj na ZOH vo Vancuveri, no šesť dní pred začiatkom olympiády ho škaredo zranil Stevie Downie z Tampy Bay a spôsobil mu tržné zranenie ruky. Prvé zápasy Miro neodohral, no ruka sa rýchlo hojila a tak mohol naskočiť do rozbehnutého turnaja. Slovensku výraznou mierou pomohol k postupu do štvrťfinále, keď strelil víťazný gól do siete Nórska pár minút pred koncom riadnej hracej doby. Opäť patril k najväčším oporám nášho mužstva, hoci bodové štatistiky neboli z jeho strany také výrazne ako v úvode tejto dekády. Po skončení ZOH sa opäť vrátil do NHL pomôcť Bostonu v ťažení za Stanley Cupom. Bruins však boli vyradený hneď v 1. kole play-off a tak sa Miro rozhodol reprezentovať na MS 2010 v Nemecku. Žiaľ stihol odohrať len jeden zápas, ktorý našej reprezentácií vôbec nevyšiel. Po prehre s Nemeckom v poslednom zápase osemfinálovej skupiny sme nepostúpili do štvrťfinále a obsadili len nelichotivé 12. miesto. Hoci Miro v tomto zápase nepomohol zdolať motivovaný domáci tím Nemcov opäť potvrdil svoje kvality a skúsenosti. Bez pochýb patril k našim najlepším a najnebezpečnejším hráčom. 

Pred štartom aktuálnej sezóny neprichádzali žiadne zaujímavé ponuky zo Zámoria a Šatan sa tak rozhodol odohrať úvodnú časť ročníka v drese Slovana Bratislava. V 10 zápasoch získal 16 bodov. V januári podpísal zmluvu s tímom KHL OHK Dinamo Moskva.  V KHL však moc zápasov neodohral, sezónu mu prerušilo na dva mesiace zlomené zápästie. Prípravne zápasy pred šampionátom majú pre Šatana inú príchuť ako v minulosti. Na rozdiel od Stumpela, či Demitru, ktorí si chceli po náročnej sezóne trochu oddýchnúť Šatan využil všetky zápasy na nabratie formy a kondície.

Miro svojimi skúsenosťami, prehľadom v hre a kanonierskym “čuchom” bude znamenať pre náš tím veľký prínos aj na domácom šampionáte. Veľké sympatie si u fanúšikov získal hlavne vďaka tomu, že vždy keď mohol, tak prišiel reprezentovať svoju vlasť a hrdo niesol na hrudi slovenský dvojkríž, častokrát aj s kapitánskym C-éčkom. Už v príprave ukázal, že pre mužstvo Glena Hanlona bude veľkým prínosom. Veľmi dobre sa mu hrá v útoku s mladými hráčmi, čo dúfajme vycítil aj tréner a zaradí ho do formácie k mladým talentom, akými sú napríklad Pánik, či Ružička. Pochopiteľne všetko bude záležať od vývoja v 1. kole playoff NHL a od možnosti ďalšieho posilnenia nášho kádra. Nie je vylúčené ani to, že opäť vytvorí silnú formáciu s Handzušom na centri a Bartečkom na krídle.