Pre niekoho je to vyslovene životný štýl, pre iného istý druh náročnejšej prechádzky a pre ďalšieho dokonalá príležitosť na pokojný výlet do prírody. Turistika - jednoduchá športová aktivita, ktorá si nepýta veľa, no na druhej strane dáva stonásobne viac.

Má množstvo alternatív, druhov, či volieb náročností terénov. Stále tá istá, no zakaždým iná. Je najúčinnejším lekárom pre zdravie tela i dušu človeka. Aby sme sa však o tejto populárnej športovej činnosti dozvedeli viac o exkluzívny rozhovor sme preto požiadali Slovenskú asociáciu horských sprievodcov (člena medzinárodnej asociácie UIMLA – Únia asociácií medzinárodných horských sprievodcov), kde nám na naše otázky pre portál sport7.sk odpovedal medzinárodný horský sprievodca Bc. Dušan Burian.

Pešia turistika je nepochybne jeden z najzdravších, najdostupnejších a najobľúbenejších športov. Prezraďte nám aké výhody má tak pre telo ale aj psychiku človeka venovanie sa tejto športovej činnosti?

Každá športová alebo pohybová činnosť vykonávaná správne a na momentálnej fyzickej úrovni jednotlivca je pre telo obrovským prínosom. Zvlášť, ak je prevádzaná v nádhernej horskej kulise, ktorá je nepochybne obrovským zdrojom energie, silných emócii a intenzívneho pocitu „bytia“.

Je dostupná takmer pre všetky vekové kategórie. Sú však osoby, ktoré by sa napríklad kvôli svojmu zdravotnému stavu mali náročným túram rozhodne vyhýbať?

Pešia turistika je skutočne veľmi vhodná pre široké spektrum záujemcov. Jedná sa predsa o prapodstatný pohyb ľudských bytostí. Bohužiaľ v modernej dobe s nesmierne rýchlym vývojom technológií a tým aj zmene zvyklostí človeka, sedavým spôsobom života, dochádza aj k degenerácii pohybového aparátu. Preto by pri znovu objavovaní krás prirodzeného pohybu v horách mal predchádzať aj rozumný postupný tréning. Vhodná je aj návšteva lekára, ktorý zhodnotí momentálny zdravotný stav. Týka sa to hlavne osôb s problémami obehu, s chorobami srdca apod. Vždy treba začať s rozumom a pohyb dokáže veľa neduhov potlačiť a mnohokrát aj vyliečiť. Horský sprievodca, ako partner na túre dokáže s klientom spolupracovať, zvoliť vhodnú túru a prispôsobiť tempo tak, aby turista dokázal vyťažiť maximum z tejto krásnej aktivity v horách či sa už jedná o staršiu osobu alebo malých turistov.

Dôležitým faktorom na ktorý by sme pred plánovaním dlhšej túry rozhodne nemali zabudnúť je čas, kedy presne sa do hôr vyberieme...

Pri plánovaní túry je logistika významným faktorom, ktorá predurčuje úspech alebo neúspech v dosiahnutí zamýšľaného cieľa. Je nutné vopred sa oboznámiť s časovou náročnosťou výletu, pripočítať dostatočnú rezervu, momentálny fyzický a psychický stav.

Krásna príroda však neláka turistov len počas jarných či letných mesiacov, ale aj v zime. Snehová pokrývka a mráz však dokáže aj tú najromantickejšiu zimnú idylku v prírode poriadne znepríjemniť. Akými zásadami by sme sa pri zimnej turistike preto mali riadiť?

V zime sa aj jednoduchá vychádzka môže vplyvom poveternostných podmienok zmeniť na previerku fyzických a psychických síl človeka. Pri turistike to platí mnohonásobne. Pri plánovaní kladieme dôraz na osobnú výbavu, osvojenie si núdzových postupov a aspektov sebazáchrany. Aj tu nám horský sprievodca ako odborník v danej problematike môže byť vítaným spoločníkom, ktorý dokáže poradiť a včas posúdiť objektívne nebezpečenstvo.

Na čo dôležité by sme pred odchodom do hôr ešte rozhodne nemali zabudnúť?

Pred odchodom do hôr, by sme určite nemali zabúdať informovať svojich blízkych, priateľov, alebo známych o plánovanom cieli nášho výletu. V horských oblastiach nám na tento účel môže poslúžiť aj kniha vychádzok a túr. Je dostupná na horských chatách, prípadne zariadeniach, kde je turista ubytovaný. Ďalšou možnosťou je nahlásenie túry na oblastnom stredisku Horskej záchrannej služby. Vo všetkých prípadoch nezabúdame ozrejmiť začiatok, plánovanú trasu, cieľ a približnú hodinu návratu. Podľa medzinárodných kritérií sa za začiatok pátrania po osobe považuje uplynutie šiestych hodín po plánovanom čase návratu. Aj z toho vyplýva, že by sme nikdy nemali podnikať túry na vlastnú päsť ale aspoň vo dvojici.

Pred výletom by sme mali dôležitú pozornosť venovať aj obsahu nášho turistického vaku...

Obsah turistického vaku by okrem vhodného oblečenia do horších podmienok a náhradných vrstiev mal určite obsahovať aj lekárničku, čelovú lampu, mapu oblasti, buzolu prípadne GPS. Nezabúdame ani na mobilný telefón s plne nabitou batériou. Vhodná je aj píšťalka a znalosť alpského núdzového signálu. Pri dlhších a náročnejších výstupoch aj tzv. bivakovacie vrece. Samozrejmosťou je dostatočné množstvo vhodných tekutín a energiu dopĺňajúcich potravín ako napr. obložený chlieb, orechy a pod.

Počasie sa a to najmä vysoko v horách dokáže niekedy poriadne vyblázniť, pred odchodom na túru by sme si preto mali vyhradiť čas aj nad výberom toho správneho oblečenia a obuvi...

Vhodné oblečenie a obuv patria medzi kľúčové prvky v dosiahnutí turistických cieľov. Podcenenie znamená veľmi vážne komplikácie alebo smrť v horách hlavne pri prudkých zvratoch počasia. Zanedbanie často spôsobí diskomfort, podchladenie a vážne následky. Obuv vyberáme podľa zamýšľanej túry a vo všeobecnosti platí, že by mala byť dostatočne pevná s tzv. vibramovou podrážkou odolnou proti pošmyknutiu na skalnatom, blatistom teréne alebo prípadnom prechode snehových polí.

Veľmi obľúbenou pomôckou sú pre turistov aj tzv. trekingové palice. Aké výhody má ich používanie?

Trekingové palice sú veľmi populárne a sú vhodné hlavne pri nesení ťažkého batoha pri vyrovnávaní balansu a odľahčovaní kĺbov pri zostupoch. Pri ľahších túrach s ľahkou záťažou na chrbte je ich využiteľnosť zanedbateľná a často sú skôr na ťarchu. Samozrejme je to individuálne a záleží na viacerých faktoroch.

Akými zásadami by sme sa pri ich kúpe mali riadiť?

Na trhu je veľký výber trekingových palíc a záleží na konkrétnom použití a osobe, ktorá ich bude používať. Turisti s vyššou hmotnosťou a osoby, ktoré paličky mienia používať ako aktívnu oporu by mali zvoliť jednokĺbovú alebo pevnú verziu. Tí, ktorí uprednostňujú ich použitie počas túry príležitostne, naopak môžu siahnuť po dvoj alebo trojkĺbových verziách, ktoré sa dajú ľahko zbaliť do minimálnych rozmerov a pripnúť na batoh.

S palicami či bez nich, vyšliapať si náročné kilometre túry však musíte len my sami. Aj keď chôdza ako taká sa javí ako tá najprirodzenejšia záťaž, každý kto turistike holduje, by si mal svoj pohyb a každý krok vpred dôkladne uvedomovať. Aj zlé pohybové návyky môžu spraviť zrejme viac škody ako osohu...

Spôsob chôdze a pohybu je do určitej miery vrodený, daný fyziognómiou konkrétnej osoby, a ďalej tzv. zažitými stereotypmi jedinca. U starších osôb je každá zmena už dosť náročná a vyžaduje si veľa úsilia čokoľvek s tým urobiť. Avšak dá sa to, ale treba skutočne na sebe pracovať. Ja sám som na to prišiel až po takmer štyridsiatke a po zúčastnení sa svojho prvého maratónu. Často som si všímal ako sa pohybuje moja maloletá dcéra, ako behá, chodí, ako je vystretá pri týchto pohybových aktivitách a prirodzene pracuje s ťažiskom svojho tela. Takže ja sám som sa musel mnoho vecí učiť od začiatku a zbaviť sa vžitých stereotypov. Dnes si občas všímam napr. chodcov na ulici alebo turistov v horách a vopred viem akými problémami budú neskôr trpieť. A pritom stačí napr. upraviť polohu chodidiel. Ale to už je rozsiahlejšia téma. Závisí to na každom jedincovi, do akej hĺbky je ochotný sa touto problematikou zaoberať. Prajem Vám šťastné a bezúrazové kilometre.