Slovenská reprezentácia postúpila na Euro, porazila najlepšie reprezentačnú mužstvo ostatných rokov a dostala sa v rebríčku FIFA na historicky najvyššie priečky. No je už aj silným mužstvom svetového formátu?

Komentár Filipa Chudého

Na začiatku pôsobenia Jána Kozáka pri reprezentácii sme vyhrali Bosne a Hercegovine, kde v tom čase prakticky každý prehrával, vyhrali sme s prehľadom prípravné zápasy v Poľsku a Izraeli. Už v tejto kvalifikácii sme vyhrali na Ukrajine, ktorá predtým doma 14-krát za sebou neprehrala, porazili sme Španielsko, ktoré predtým osem rokov za sebou neprehralo kvalifikačný zápas. Vyhrali sme šesť úvodných kvalifikačných zápasov za sebou, čo dokázalo spolu s nami len Anglicko. V minulom roku sme prehrali len raz, keď horšie na tom boli aj Nemci, majstri sveta za rok 2014. V svetovom rebríčku sme sa dostali tak vysoko, že sme sa takmer ocitli v prvom koši pri žrebe kvalifikácie MS 2018. Ak by Belgicko uhralo vo Walese aspoň remízu, sme v ňom. K tomu všetkému ďalšie pozitíva, ktoré dokresľujú silu našej reprezentácie. No sme už naozaj silným mužstvom svetového formátu?

Na to je veľmi ťažko hľadať jednoznačnú odpoveď. Môžeme síce poraziť kohokoľvek na svete, čo by jasne svedčalo o tom, že medzi širšiu svetovú špičku patríme, no tiež môžeme aj s každým prehrať. Máme síce svetových hráčov, lenže zároveň ich máme málo, hoci na to, aby mal niekto silnú reprezentáciu, mu stačí pomaly aj iba jedenásť nadštandardných hráčov, no na čo najviac postoch.

Aj zápas so Švajčiarskom bol ukážkou toho, že slovenská reprezentácia akoby stála na prahu, ktorý oddeľuje národné mužstvá svetovej úrovne od tých z druhého sledu. Náš piatkový súper totiž bez debaty do širšej svetovej špičky patrí, o čom najlepšie hovoria jeho výsledky z ostatných rokov. No a my sme mu dali tri góly vo veľkom štýle. Naša efektivita bola úchvatná, pričom strieľanie gólov z takmer každej šance je práve prednosťou veľkých mužstiev. No tým sa nestáva často, že z takto rozbehnutého zápasu ešte dokážu urobiť drámu, pritom nám sa to stalo v nedávnej minulosti viackrát.

Aby sme prekročili pomyselný prah, za ktorým sa nachádzajú už len reprezentačný celky svetového formátu, na to sa ešte budeme musieť zlepšiť, pričom nemyslím len to, aby sme vedeli dohrať stretnutia tak, že z nich nebude dráma.

Potrebujeme mať hlavne vyváženejšie posty v základnej zostave, a to tým spôsobom, že tie slabšie sa kvalitou priblížia tým najsilnejším, nie naopak. Preto ma osobne trochu teší, že v zajtrajšom zápase proti Islandu nebudú hrať tri najväčšie postavy nášho futbalu v ostatných troch rokoch. Škrtel, Kucka a Hamšík navyše tvoria kostru našej reprezentácie, preto to ich spoluhráči budú mať bez nich o to ťažšie. No a presne v takýchto momentoch sa formuje osobnosť hráčov.

Zajtra proti Islandu budú musieť zodpovednosť prevziať ďalší. Hlavne od hráčov, ktorí nastupujú častejšie sa očakáva, že nás potiahnu v tomto zápase. A nabodnuté skúsenosti v takejto pozícii im môžu pomôcť v raste ich kvality. K tomu na uvoľnených postoch dostanú príležitosť aj ďalší hráči, ktorí zas majú šancu ukázať, že sa nemusíme v budúcnosti báť prípadnej absencie najväčších opôr.

Súboj proti Islandu nám môže len pomôcť. Ak ho nominovaní hráči bez najväčších opôr nezvládnu, vieme, že zostane stáť prinajlepšom iba na tom spomínanom prahu, no ak ho zvládnu, v čo pevne veríme, je tu veľký predpoklad, že sa kvalita slovenskej reprezentácie ešte zvýši a my definitívne vstúpime medzi mužstvá širšej svetovej špičky.