Nachádzame sa v druhej polovici súťaže a iba jedno kolo nás delí od konca jesennej časti. Preto je tu ideálny čas sa pozrieť na to, čo dali našej najvyššej súťaži nováčikovia. Zatiaľ možno konštatovať, že Michalovce a Skalica ničím výrazným neprispeli.

Komentár Filipa Chudého

Pred každým ročníkom našej najvyššej súťaže sú určité očakávania namierené voči nováčikom. Od nich sa totiž predpokladá, že donesú súťaži niečo nové a hlavne pozitívne. Ak sa pozrieme na počínanie si nováčikov počas súčasného herného modelu súťaže, zistíme, že väčšina ligové vody rozhýbala. Kvarteto z nich skončilo v hornej polovici tabuľky (4. Myjava, 5. Trenčín, 6. Zlaté Moravce, 6. Senica), Prešovu to tesne ušlo, keďže skončil siedmy. Za prínos možno aspoň spolovice považovať Dunajskú Stredu, keďže tá sa po katastrofálnej jeseni dala v zimnej prestávke do poriadku hlavne majiteľsky, následne v tabuľke jarnej časti bola štvrtá, no celkovo aj tak predposledná. Za neúspešné možno považovať počínanie si Zlatých Moraviec po prvom postupe a tiež Podbrezovej, keď zhodne skončili na predposlednom mieste. No a väčší prínos nenaznačujú ani súčasní nováčikovia.

Od Michaloviec a Skalice som veľa ani nečakal, vlastne ich výsledky iba odzrkadľujú mnou predpovedaný scenár. Úroveň druhej ligy išla postupne nadol, pričom padla na úplné historické dno po reorganizácii a rozdelení na dve skupiny. Ak si teda niekto myslel, že z tohto vzíde mužstvo, ktoré bude skutočným prínosom pre najvyššiu súťaž, musel byť jedine zaslepeným fanúšikom Michaloviec či Skalice.

Zemplínčania boli na Fortuna ligu pripravení jedine po stránke infraštruktúry štadióna, hoci po ostatných skúsenostiach možno ani to nie. Ružomberok a Podbrezová si síce vybudovali vyhrievanie trávnika, ale ako vidno, oráčina z ligy ešte nevymizla. Výpadok osvetlenia sa síce občas stane, ale v dvoch zápasoch po sebe? Tu už ide o amaterizmus, že po prvom prípade sa chyba neodstránila. No ešte väčší amaterizmus je v tom, že domáci tréner sa na to hneď vyhováral. Šturma sa po prehrách v tejto sezóne sťažoval už na kopačky vlastných hráčov, nekvalitu súpera v útočnej fáze, rozhodcov, výpadok osvetlenia a neviem čo ešte. Výhovoriek bolo z jeho strany veľa, bodov je málo. Fanúšikovia na Zemplíne, ktorých chodí pomerne slušné množstvo na súčasné nízke pomery v našej lige, by si zaslúžili výrazne menej slabučkých legionárov na čele s trénerom, za ktorých by mali vidieť takých hráčov ako Kelemen a Danko, čo sú spolu s nimi asi jediné pozitíva.

Záhoráci išli do ligy s tým, že si uvedomovali, na čo (ne)majú. Slúži im ku cti, že sa na nič nehrajú. Pri schvaľovaní ich štadióna boli zavreté asi všetky možné oči, ale pečiatku dostali. A hoci určité sympatie si získali, keďže tí papierovo najslabší ich z ľútosti vždy dostanú, zatiaľ je ich účinkovanie skôr blamážou. Veľkú chybu urobili v tom, že vymenili pred súťažou trénera. Svoju omyl si uvedomili, preto sa Horný vrátil, ale zázraky, ak teda nejaké prídu, treba čakať asi až od prvého jarného kola, lebo súčasná deka 16 zápasov bez výhry a 8 prehier za sebou, sa len tak ľahko nezhodí. Na to treba čas, pričom trojmesačné vyvetranie hláv môže len pomôcť.

No to nič nemení na tom, že oboch nováčikov čaká tvrdý boj o záchranu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou jeden z nich bude iba rok prvoligový, hoci za doterajšie účinkovanie vo Fortuna lige by si zostup zaslúžili obaja. Najhoršie na tom je to, že ani jeden nie je pre ligu väčším prínosom ako minuloroční účastníci Košice a Banská Bystrica, skôr naopak. Košice z nich síce nikto reálne nahradiť nemohol, ale aj tá v minulej sezóne chabá Banská Bystrica slabšia nebola. Lenže hrali za ňu aspoň mladí Slováci, ktorí v tejto sezóne nastupujú v iných mužstvách Fortuna ligy a nevedú si zle. Dukla aspoň týmto spôsobom lige niečo dala, súčasní nováčikovia jej nedali zatiaľ prakticky nič.