Manažér hokejovej reprezentácie, Róbert Švehla, vyhlásil, že obvyklá inšpekčná cesta do zámoria sa tento rok nekoná. Na ťahu majú byť hráči.

Komentár Jakuba Mihálika

Zdeno Cíger i Róbert Švehla ubezpečovali, že napriek miernemu rozkolu, ktorý nastal v slovenskom hokeji počas reprezentačného štrajku, nikto nebude odstavený na druhú koľaj. Vraj aj štrajkujúci budú mať do reprezentácie dvere otvorené. Vraj sú všetci dostatoční profesionáli, aby na všetko zabudli a spojili sa pre dobro slovenskej reprezentácie. 

Nie som profesionálny hokejista, a tak neviem, do akej miery niečo také vie ovplyvniť atmosféru v kabíne.  Povedzme, že som Cígerovi so Švehlom uveril. Na chvíľu. Trochu ma však zarazil svojim postojom Róbert Švehla rozhovore Denníka Šport.

“Je zbytočné ísť do zámoria. Všetkých dobre poznáme. Chalanov budeme oslovovať až po sezóne,” povedal. Nuž, zopakujem, že nie som hokejista, a tak možno naozaj je pre hráčov lepšie, ak im dajú s reprezentáciou počas sezóny pokoj. Potom ale netuším, ak sú také zbytočné, prečo tie inšpekčné cesty robia v podstate všetky krajiny, ktoré majú v NHL (či nižších súťažiach) zastúpenie. 

Myslím si, že Švehla (alebo aj Cíger) premárnil veľkú príležitosť. Po konci štrajku nie je úplne každému jasné, aké vzťahy to momentálne v reprezentácii panujú . A určite ani samotným hráčom v zámorí to jasné nie je. Švehla premárnil príležitosť na to, aby sa po skončení toho štrajkového humbuku v pokoji s hviezdnymi hráčmi porozprával tvárou v tvár. Ubezpečil ich, že “no hard feelings”. Len tak, aby vôbec vedeli, na čom sú. 

Manažér reprezentácie navyše naznačil, že lopta je na strane samotných hráčov. Vraj sa majú sami pýtať do reprezentácie. Nech sa pán Švehla nehnevá, ale to má byť práve jeho práca, aby zháňal informácie o tom, či ten-ktorý hráč chce reprezentovať alebo má naplánovanú nejakú operáciu/vyjednávanie zmluvy/letnú dovolenku. Zrejme nie je obvyklé, aby sa hráči nominovali sami. A zrejme ani nie je obvyklé, aby sa tím prvýkrát kontaktoval s jednotlivými hráčmi až po konci sezóny, ktorá (v prípade nepostupu do play-off), ako všetci dobre vieme, končí len pár dní pred štartom samotných majstrovstiev sveta.  

Pasívny postoj k hráčom v zámorí má asi len dve vysvetlenia. To prvé, že nebodaj štrajk privrel zámorským hviezdam dvere do repre, sme z dôvery v slová Cígera či Švehlu, vylúčili. Potom sa však ponúka už len druhé vysvetlenie. Cíger a spol. jednoducho s hráčmi zo zámoria s výhľadom na majstrovstvá sveta veľmi nepočítajú. 

Iste, Cígerovmu tímu vyšli dva turnaje počas sezóny. A na výkony NHLkárov v reprezentácii sa posledné roky mohla valiť poväčšine len kritika. Ale nenechajme sa uniesť zopár vydarenými zápasmi na turnajoch, ktoré nijaký honosnejší prívlastok ako “prípravné” niesť nemôžu. Chlapci najlepšiu súťaž na svete nehrajú len tak pre nič za nič. A s trendom ubúdania Slovákov v NHL je zrejmé, že na to, aby sa v súťaži udržali, niečo musia vedieť. Nemyslím si, že je správne postaviť zámorských hráčov do ofsajdu s tým, že veď my si vystačíme aj s európskou zostavou, lebo Slovakia Cup. 

Naozaj sa neviem stotožniť s pasívnym prístupom Róberta Švehlu, ktorý podľa vlastných slov všetkých hráčov v zámorí pozná, a tak za nimi nemusí cestovať. Slovenský hokej potrebuje spájať, nie rozdeľovať. Na to je príliš malý. Možnočisto “európska” reprezentácia na majstrovstvách sveta uspeje. Počas sezóny sa ukazuje naozaj veľmi dobre. Ale slovenský fanúšik si zaslúži vidieť v drese s dvojkrížom na hrudi aj tých, pre ktorých každé ráno sleduje štatistiky zámorskej súťaže.