V našich článkoch často spomíname poctivé potraviny, prirodzenú stravu, kvalitné potraviny. Dnes si preto poďme posvietiť na túto tému detailnejšie. Strava a konzumácia potravín vplýva takmer zo 70 %-nej časti na to, ako vyzerá naše telo a postava. Čo do seba dáte, to dostanete naspäť.

V posledných dvoch troch rokoch prišla aj na Slovensko vlna BIO potravín. Je to skvelá správa pre nadšencov kvalitnej stravy, poctivých potravín. Na druhej strane, veľa predajcov a podnikateľov túto vlnu „využilo“ na to, aby pekne zarobili. BIO potraviny sú totiž často oveľa drahšie ako bežné potraviny. Výrobcovia totiž musia spĺňať prísne kritéria, ako pestovať potraviny, ako chovať zvieratá, čím ich kŕmiť. Paradox, ak máte BIO kávu, ale pražiareň BIO nie je, celá káva už takisto nie je BIO. Mimochodom – “BIO” resp. “EKO” znamená to isté.

Čo nesmú pestovatelia / chovatelia s certifikátom “EKO” / “BIO” robiť?

• PRI PESTOVANÍ RASTLÍN:

• nesmú používať žiadne chemické pesticídy, fungicídy, herbicídy, insekticídy a iné chemické látky

• nesmú používať žiadne umelé hnojivá, a regulátory rastu.

• nesmú pestovať plodiny v monokultúrach

• PRI CHOVE ZVIERAT:

• nesmú podávať lieky zdravým zvieratám, ako aj paušálne podávať profylaktické prípravky

• nesmú chovať zvieratá v uzavretých priestoroch bez možnosti pobytu vo výbehoch, alebo na pastve

• nesmú pri chove zvierat používať genetické manipulácie ani hormóny

• nesmú používať na skrmovanie akékoľvek produkty od zvierat ošetrovaných antibiotikami v priebehu liečby a počas ochrannej doby

• nesmú pridávať do krmiva trus, hnoj, močovinu, rybiu múčku a rybie produkty prežúvavcom

Samozrejme, tým nechceme povedať, že tieto potraviny sú len marketing a reklama. Často sú naozaj oveľa kvalitnejšie, chutnejšie a zdravšie. Skúste si kúpiť maslo kúpené od kráv pasených sa na tráve (napríklad farmárske maslá či írske maslo Kerry Gold) a potom si natrite chleba klasickým supermarketovým maslom. Chuť prírody a pocit, ako by ste boli na dedine u vašej babky, sa nedá nahradiť. A zdravie máme len jedno.

Lokálnosť. Paradajky zo Španielska sú lacnejšie ako tie slovenské. Zvláštne? Vôbec. Dotácie Európskej únie robia svoje. Takisto škálovateľnosť a objem výroby na juhu Európy. Zmeniť to môžeme len my sami. Kúpou domácich slovenských. Na druhej strane, paradajky z Hainburgu sú v Bratislave určite lokálnejšie ako z Východoslovenskej nížiny.

Čerstvosť. Iné je jesť paradajky v decembri a iné v júli. Chuť, farba, autentickosť. Sami to poznáte. Dokonca aj paradajky v supermarkete sú lepšie v lete. Kvalitou síce nedosahujú farmárske, ale stále sú kvalitnejšie ako v zime.

Sezónnosť. Zemiaky, kapusta, koreňová zelenina v zime, ovocie a listová zelenina v lete. Jednoduché pravidlo pre Slovákov. Žijeme v miernom pásme a pomaranče v januári nie sú to pravé. Samozrejme, dnešná konzumná spoločnosť je na to zvyknutá, naše telo ešte úplne nie. Má to totiž aj praktický význam. Citrusové plody, čerstvé ovocie nás v lete zvnútra ochladzujú. Preto je voda s limetkou či citrónom vhodná prvá pomoc v augustových horúčavách. Horšie je to s ovocným smoothie a ľahkým šalátom v januári. Kapusta či zázvor urobia oveľa lepšiu službu pred „drkotaním sa“ na zastávke autobusu.

Hlavné zásady pri výbere potravín:

• Vyberajte si také, ktoré sa čo najviac podobajú pôvodnému stavu (zemiak vs. hranolky)

• Sú čo najmenej spracované (jačmenné či ovsené otruby vs. cestoviny)

• Majú v sebe prirodzený tuk (nízkotučný jogurt vs. smotanový jogurt)

• Sú lokálne (jablká zo Slovenska vs. jablká zo Španielska)

• Vyrobené tradičnou metódou (kváskové pečivo vs. dopečený polotovar z droždia)

• Neobsahujú pridaný cukor, palmový olej, glukózový sirup, stabilizátory, gumy či farbivá (mliečna čokoláda vs. 80 % čokoláda s kakaového masla)

• Uprednostniť bio kvalitu, domácu, farmársku možnosť pred továrenskou výrobou, veľkým koncernom

• Pri múčnych výrobkoch pohľadať bezlepkové

• Oleje kupovať extra panenské, lisované za studena
   

zdroje: Honsch.com/bio-potraviny, horecka.sk, modernypraclovek.sk/pravidla