Futbalisti Trenčína obhájili titul, keď vyhrali v priamom súboji v Bratislave. Symbolicky všetky góly hostí v tomto stretnutí strelili legionári, čím iba naznačili, kde bol jeden z rozdielov.

Komentár Filipa Chudého

Dve kolá pred koncom tohto ročníka Fortuna ligy je isté, že najviac bodov získa Trenčín, preto nikto nemôže spochybniť, že by titul nebol v správnych rukách. Dlhodobá súťaž totiž neklame. Trenčín v nej síce neviedol tabuľku od začiatku, keďže úvodné kolá sa vydarili aj iným, ale práve v úvode súťaže rozhodol o svojom titule. Kvôli výmene umelého trávnika hral prvých päť kôl vonku, pričom všetky vyhral. Tým dal čiastočne zabudnúť na rýchle vypadnutie z Ligy majstrov a hlavne jeho hráči získali sebavedomie, z ktorého ťažili celý ročník.

Od momentu, ako Trenčín ušiel svojim prenasledovateľom, tak ich už k sebe na kontakt nepustil. Slovan sa síce dokázal viackrát priblížiť, ale vždy mal Trenčín taký bodový náskok, ktorý sa nedal zlikvidovať jedným zápasom. Iného súpera už Trenčín nemal, keďže Žiline došiel dych veľmi rýchlo, Myjava od začiatku vedela, že hrá maximálne o tretie miesto, no a zvyšok ligy na čele s Trnavou ani v jednom momente sezóny na titul ani nedovidel.

A hoci možno pri prvom titule išla z Trenčína taká väčšia iskra, teraz zas vyzerali viac profesorsky, čo vôbec nie je na škodu. Nie vždy síce hral Trenčín dobre, ale takmer vždy vedel nájsť cestu k víťazstvu, čo je vo futbale to najpodstatnejšie. Hrá sa totiž na výsledky, nie na efekt.

No Trenčín chcel hrať aj na efekt, preto sa často ozývali z jeho tábora hlasy, že s niečím (niekým) nie sú spokojní. Hlavne legionári na čele s Van Kesselom si svoje vypočuli, no v konečnom súčte to boli oni, kto rozhodol o titule a double pre Trenčín, pričom to vôbec nie je myslené len tak, že výlučne len oni strieľali góly vo finále pohára a tiež pomyslenom finále ligy.

Trenčania majú síce silnú kostru z domácich hráčov, ktorá bola úplným základom úspechu, ale podobnú, ba ešte silnejšiu čisto slovenskú kostru má aj Slovan. No kým väčšina trenčianskych legionárov boli opory, tak v prípade tých belasých bolo viac legionárskych príťaží, čo v konečnom súčte robilo rozdiel.

Rabiu a Koolwijk boli základ, Madu prakticky nenahraditeľný, Van Kessel a Schet majú skvelé čísla v produktivite, Maierhofer zabral v správnom čase, Lawrence vždy ideálne zaskočil, mladíci Kalu a Bala sa ukázali tiež v istých fázach sezóny, pričom netreba zabúdať aj obrovský jesenný prínos Rundiča s Wesleym. V Slovane kritéria o legionároch splnili len Milinkovič, Priskin, Podaný, Sekulič, čiastočne Simovič a De Kamps, pričom prví dvaja oficiálne legionári ani nie sú, keďže majú aj náš pas. A to len pripomíname, že v oboch kádroch boli takmer totožné počty legionárov.

Až na De Kampsa a náznaky Crnkiča nedali ostatné zimné posily Slovanu nič. Scott v strede poľa skôr iba zavadzia, a to, čo hral Pliatsikas, minimálne to by zvládol aj mladý Kotula, pričom takýchto porovnaní medzi legionárom a odchovancom by sme našli viac. V zime to s počtom legionárov v Slovane prepískli, veď už počas jesene boli s nimi na hrane. Na jednej strane sa dá pochopiť, že ligová konkurencia pýta veľa za Slovákov, no na strane druhej nemožno len preto brať nasilu legionára.

Trenčín vie lepšie odhadnúť, kto z jeho domácich hráčov môže hrať v základe a na ktoré posty treba doniesť legionárov. Hoci aj tu treba povedať, že čo stačilo na domácu ligu, v Lige majstrov nebude, preto vedenie AS bude musieť niektoré posty posilniť, inak ho čaká opäť krátky európsky proces, ale to už je iná pesnička. Teraz si Trenčania môžu spievať tú majstrovskú, za celosezónnu ligovú prácu je to zaslúžená odmena.