Slovenská karatistka Alžbeta Ovečková dosiahla úspech, aký sa v tomto športe na Slovensku nepodarí často. Na prestížnom turnaji Premier League v rakúskom Salzburgu vybojovala mladá Záhoráčka skvelé tretie miesto. Svoj úspech však neoslavovala sama ale vo dvojici. Radosť zo svojich víťazstiev najnovšie zdieľa spolu so svojim priateľom ruským hokejistom Valeryjom Kňazevom.

O spomínanom medailovom úspechu i o ich spoločnom čerstvom vzťahu nám prezradila v exkluzívnom rozhovore.

Alžbeta v prvom rade prijmite moju srdečnú gratuláciu ku nedávnemu  krásnemu tretiemu miestu z rakúskeho turnaja Premier League. Prezraďte nám, aké boli Vaše prvotné pocity po získaní tohto víťazstva?

Veľmi pekne ďakujem. Po ME som začala oveľa viac trénovať a teda aj ciele boli tento rok také, že by som sa chcela umiestniť na Premier League. Na začiatku súťaže som mala cieľ prejsť čo najviac kôl no keď som sa dostala až do semifinále s japonskou reprezentantkou a mojim veľkým vzorom Kyiou Shimizu už som cítila, že si asi splním cieľ. S Japonkou som síce prehrala ale čakala ma repasáž, čiže boj o tretie miesto. Keď som videla vlajky v prospech mňa cítila som veľkú radosť, ale nejako som si to stále úplne neuvedomovala, až keď som zavolala otcovi, ktorý bol dojatý, rozplakala som sa od šťastia. Bol to krásny pocit veľmi podobný tomu, keď som vyhrala ME v 2012.

Na nedávno skončených ME seniorov vo Francúzsku ste však už toľko šťastia nemali, keď ste v súboji o bronzovú priečku podľahli tureckej reprezentantke. Kde si myslíte, že tentoraz nastala chyba?

Každý šport v ktorom rozhodujú ľudia nie vždy je objektívny. Ale podpísalo sa veľa vecí napríklad psychický tlak, keď si predstavíte, že máte cvičiť pred celou halou kde na Vás pozerá tisíc ľudí a všetci sledujú len ten jeden zápas, je to obrovský stres a hlavne keď si uvedomujete, že už ide o veľa. Samozrejme som aj nováčik v seniorke a Turkyňa s ktorou som prehrala už má medaile zo seniorských súťaží. Teraz budem ešte viac trénovať a verím, že nabudúce to už vyhrám.

Zo spomínaných úspechov má určite obrovskú radosť i Váš priateľ hokejista Valerij Kňazev. Prezraďte nám, akým spôsobom ste sa vlastne zoznámili?

Áno, veľmi ma podporuje a pred každým zápasom mi volal a snažil sa ma povzbudiť, čo si veľmi vážim. Spoznali sme sa na akcii Športovec roka, večer mi zavolal a za dva dni sme sa stretli na káve a odvtedy sme boli stále spolu.

Ste spolu len pomerne krátko, ako Vám funguje tento zaujímavý „športový“ vzťah? Aký má Valerij vzťah k športu, ktorému sa venujete? Podporuje Vás vo Vašej kariére? Už ste ho napríklad niečo zaujímavé z karate naučili?

Fungujeme zatiaľ super, síce sa vidíme teraz málo, pretože obaja máme prípravu na sezónu takže je to ťažké skĺbiť dva tréningové plány. Ale stále si voláme a píšeme, takže som rada. Valerij ma podporuje v športe, ktorý robím a myslím si, že by ma podporoval v čomkoľvek. Bol zo začiatku prekvapený, keď som mu povedala, že to robím pre radosť a nie pre finančné ohodnotenie. Všetko si väčšinou hradím sama a keď mám šťastie nájdem sponzora. Naučila som ho už nejaké základné postoje, ale vážne som sa na tom zabávala. (smiech)

Aktuálne v jeho rodnom Rusku prebiehajú jubilejné 80. MS v ľadovom hokeji. Dokážete i počas Vášho nabitého súťažného programu registrovať aspoň z časti dianie na tomto šampionáte?

Keď je čas pozrieme si hokej a potom to rozoberieme, ale nepodarí sa mi sledovať každý zápas. Predtým som hokej samozrejme nesledovala tak ako teraz, no keď hralo Slovensko snažila som sa fandiť. Teraz sa do toho snažím vidieť trošku viac.

Alžbeta, aký súťažný program Vás čaká v najbližšom období?

Momentálne sa pripravujem na seniorské MS na ktoré si dúfam vybojujem miestenku. Koncom októbra sa chystám do Okinawi, kde by sa mal zároveň konať seminár s veľkým japonským majstrom. Ale samozrejme všetko podľa toho ako finančne to budem môcť zvládnuť.