Kvôli futbalu sa stal bezdomovcom, v Turecku ho zatvorili do väzenia, bol cieľom teroristického útoku , obvinení o svojom veku i rasistických útokov.

Keď sa včera AS Monako v predkole Ligy majstrov predstavilo na pôde Fenerbahce, všetky oči boli upreté na Radamela Falcaa. Odkedy hral naposledy túto súťaž, ešte v drese Atlética, zažil 60-miliónový prestup do Monaka, hrozivé zranenie, ktoré ho vyradilo z majstrovstiev sveta a výrazne mu poškodilo kariéru, i peklo, ktoré priniesli jeho dve hosťovania v Manchestri United a Chelsea.  Falcao včera strelil gól a takmer sa stal hrdinom. Takmer. Na druhej strane dal totiž dva góly hráč, ktorý pri porovnaní životných príbehov necháva ten Falcaov vyzerať ako hru o guličky. 

Z domu na ulicu kvôli futbalu

Ako milióny ďalších nigérijských chlapcov, aj Emmanuel Emenike sníval o kariére futbalistu. Vedomý si náročnosti toho, aby sa v najľudnatejšej krajine Afriky chlapec presadil, jeho otec preňho vysníval inú kariéru – kariéru v biznise. Preto Emmanuelovi zakazoval futbal a posielal ho do školy. „Vždy, keď ma otec videl na ihrisku s loptou, kričal po mne,“ spomína Emenike. 

Chlapec sa svojho sna nevzdal a odišiel do Južnej Afriky, kde si myslel, že sa presadí ľahšie. Ani tam však nemal na ružiach ustlané a bez domova a peňazí sa musel pretĺkať životom ako bezdomovec. V Johannesburgu jedol zvyšky od zákazníkov a spal na podlahe reštaurácie Pure Grace, kde vypomáhal, aby si našetril nejaké peniaze. Ako 20-ročnému sa mu v roku 2007 podarilo zozbierať peniaze na natočenie videa, na ktorom ukazuje svoje futbalové „zručnosti“. 

Video zaujalo a pôsobenie mu ponúkol klub Mpumalanga Black Aces. Po roku už prišla ponuka z Kapského mesta, kde si mohol zahrať druhú najvyššiu juhoafrickú súťaž. Zarábal v nej síce v prepočte len asi 50 eur mesačne, no ani to ho neodradilo, aby sa stal najlepším strelcom súťaže. V tom čase už budil záujem aj vo vysnenej Európe a po úspešnej sezóne v drese FC Cape Town sa ozval druholigový klub z Turecka, Karabukspor. 

Väzenie i teroristi

Kto by očakával, že začiatkom európskeho pôsobenia začína aj rozprávkový príbeh Emenikeho, mýli sa. Hoci na ihrisku sa Nigérijčanovi darilo, keď počas 2 sezón zaznamenal 30 ligových gólov, hneď po prvej pomohol tímu k postupu a dokonca si vyslúžil aj reprezentačnú nomináciu, mimo neho to nebolo až tak ružové. 

Turecké médiá ho v roku 2011 obvinili z falšovania pasu. Vraj nemá (vtedy) 24 rokov, ale v skutočnosti až 31. Ani poškodenie mena však nebolo to najhoršie, čo na Emenikeho čakalo. Po druhej sezóne strávenej v klube totiž putoval do väzenia. Dôvod? Vraj mal predstieraťzranenie pred posledným zápasom sezóny proti Fenerbahce, ktoré potrebovalo výhru na zisk titulu. Emenike nenastúpil, Fenerbahce vyhralo a o pár dní za 9 miliónov kúpilo Nigérijčana z Karabuksporu. Pre vyšetrovateľov to bol dostatočný dôkaz na to, aby ho poslali do väzenia. 

„Ten čas strávený vo väzení bol pre mňa ako šialená nočná mora, z ktorej som sa nedokázal zobudiť,“ spomína s odstupom samotný hráč. 
„Nikdy som nespáchal žiadny trestný čin a zrazu so mnou zaobchádzali ako s kriminálnikom. Bol som len o vode a o chlebe. Nebola to dobrá skúsenosť, ale dala mi iný náhľad na život.“

Po niekoľkých dňoch síce pre nedostatok dôkazov futbalistu prepustili, no vyšetrovanie pokračovalo a trvalo takmer dva ďalšie roky. 
Po zlej skúsenosti s tureckými úradmi sa bez toho, aby odohral čo i len jeden zápas, rozhodol zmeniť prostredie. Kývol na ponuku Spartaka Moskva a Fenerbahce za pár dní zarobilo milión eur. 

Aj tu sa mu darilo herne, keď v 42 zápasoch strelil 21 gólov. Avšak neustále rasistické pokriky ruských fanúšikov ho prinútili opäť zmeniť klub.
Pôsobenie v Anglicku nevyšlo, preto so zaťatými zubami prijal ponuku Fenerbahce.V osudovej druhej sezóne opäť prišla rana, keď sa spolu so svojimi spoluhráčmi stal terčom teroristického útoku dvoch ostreľovačov na ceste na letisko v Trabzone. 

„Práve som telefonoval s mojim bratom, keď som počul poriadnu ranu. Autobus totálne zmeravel a následne prepukla panika. Inštiktívne som sa schoval a náš ochrankár vykríkol, že postrelili šoféra. Vidieť ho celého zakrvaveného bolo poriadne strašidelné,“ spomína na nepríjemnú udalosť. Ďalšia trauma ho prinútila k ďalšej zmene dresu a Emenike súhlasil s hosťovaním v dubajskom Al-Aine na  jeseň 2015. 

Na jar tohto roku sa mu splnil sen, keď pôsobil na hosťovaní vo West Hame, no novotvoriaci sa tím nevyužil právo opcie na kúpu, preto sa v lete Emenike sťahoval naspäť do Istanbulu, kde bol svedkom pokusu o štátny prevrat. 

Napriek neuveriteľným príbehom, ktoré Nigérijčana neustále prenasledujú, dokáže stabilne podávať kvalitné výkony na ihrisku. Aj dva góly do siete Monaka, ktorými Fenerbahce priblížil play-off Ligy majstrov, potvrdzujú, že ani najväčšia trauma rodeného strelca od strieľania gólov nezastaví.