Trnava pod vedením Miroslava Karhana ide zatiaľ ako hodinky. Prakticky stále pod ním vyhráva a všetko to vyvrcholilo štvrtkovým zápasom vo Viedni. Svitá Trnave na lepšie časy?

Komentár Filipa Chudého

Dnes je to presne 100 dní, čo Trnava prehrala so Slovanom 4:1 a prakticky okamžite na jej lavičke skončil Ivan Hucko. Toho vzápätí vystriedal na poste hlavného trénera jeho asistent Miroslav Karhan. Čo tam po tom, že nemal licenciu, na Slovensku sa najnovšie už radšej prepíšu pravidlá, akoby sa mali dodržiavať. A hoci bol Karhan hodený do vody, nielenže sa neutopil, evidentne sa mu podarilo preplávať na druhý breh, ktorý sa zdal pritom vtedy taký vzdialený.

Karhan hneď vo svojom prvom zápase zvíťazil nad Žilinou 3:0, čo bol zlomový výsledok v boji o pohárovú Európu. Žilinčanov to totiž doslova zlomilo a záver sezóny bol z ich strany katastrofou. To Trnava vzápätí vyhrala aj v Trenčíne 3:1, dostala sa do pohody, ktorá jej vydržala nielen do konca sezóny, ale pokračuje doteraz.

Odkedy prišiel Karhan na trnavskú lavičku, tá je v pomyslenej ligovej tabuľke druhá so 16 bodmi. Lepšie je na tom o bod len Myjava. Trenčín získal za ten čas 15 ligových bodov a Slovan 12. Samozrejme, nie je to nič podstatné, ale niečo to naznačuje.

V Trnave je výbušné prostredie, stačí jedna prehra, jeden okamih a už je oheň na streche. Karhan to ako odchovanec klubu dobre vie, preto verejne vyzýval k trpezlivosti, no zatiaľ počas jeho éry ešte nenastal okamih, počas ktorého by sa mala trnavská trpezlivosť preverovať. Ale keď príde, čo sa určite stane, potom môže rozhodovať aj to, akú pozíciu si dovtedy vybuduje, pričom Karhan si zatiaľ vytvára veľmi dobrú.

Výsledky totiž zatiaľ má, veď prehral len jeden zápas, keď schytal v Podbrezovej trojku, ďalšie dve stretnutia remizoval a deväť ich vyhral. Vrcholom bolo štvrtkové víťazstvo vo Viedni nad Austriou.

A hoci ho Trnava dosiahla aj so šťastím, tomu išla naproti, preto si ho zaslúžila. Najväčšiu zásluhu na ňom má práve Karhan, ktorý vlastných hráčov presvedčil a spojil v jeden cieľ. Navyše ušil na súpera výbornú taktiku, ktorú jeho zverenci do bodky splnili.

Trnava má na slovenské pomery dobrý káder, ale ten kvalitou na papieri možno nepatrí ani do prvej tretiny našej ligy, maximálne na jej koniec. Lenže vďaka Karhanovi hrá o triedu lepšie, ako sú reálne schopnosti jej kádra, čo je výborná vizitka trénera. Je to hlavne vďaka pohode, ktorú sa snaží vytvoriť, ak by totiž mladí trnavskí hráči cítili veľký tlak, neuniesli by to. Takto Schranz, Jakubech, Kadlec a pomaly aj Horník rastú.

No Karhan dokázal prebrať aj skúsených hráčov, ktorí sa oproti minulej sezóne výrazne zlepšili. Bello sa zrazu začína podobať na seba samého zo žilinskej éry, vo Viedni rozdával geniálne prihrávky na počkanie. Halilovič sa po roku tápania ukazuje konečne v lepšom svetle. Z Godála sa stáva pomaly líder ako v trenčianskych časoch. Tambemu dodal vieru vo vlastné sily, no a ten mu to začína splácať gólmi. Pridajme si k tomu stále dobre hrajúceho Mikoviča, letné posily ako Sloboda a Čögley, no a keď to všetko sčítame, výsledkom je pre zatiaľ Trnavu príjemné futbalové leto.

A hoci má od cieľa, do ktorého by chcela dostať, ešte stále poriadne ďaleko, vďaka Karhanovi získala novú nádej, že sa tam po dlhých desaťročiach môže opäť pozrieť. Ak sa pri novej vláde vždy hovorí, že by mala dostať sto dní na zavedenie nových vecí, ktoré sa potom zhodnotia, tak pri Karhanovom trnavskom vládnutí možno konštatovať, že svojich sto dní využil na jednotku.