RNDr. Petr Fořt, CSc., nezávislý expert vo výžive, autor mnohých publikácií a autor Komplexnej nutričnej typológie používanej v poradniach Sveta zdraví príde 5. októbra na Slovensko. Pri tejto príležitosti prinášame krátky rozhovor, v ktorom sa okrem iného dozviete prečo neexistuje zdravý človek, prečo sú „výživári“ niekedy fanatici či ako veľmi naše zdravie ovplyvňuje zdravie našich matiek.

Pán doktor, ako by ste charakterizovali výživu človeka a jej aktuálny stav?

Nejasné princípy, neukončené riešenie, neustávajúce diskusie, metodicky pochybné experimenty a cielene manipulované či chcené výsledky, obrovská genetická diverzita ľudskej populácie a nedostatočne diagnostikovaný zdravotný stav účastníkov štúdií.

Ďalej neštandardné podmienky experimentu, obrovské náklady na dlhodobé epidemiologické štúdie, použitie kontroverzných aditív, neetické správanie výrobcov potravín, systematické zavádzanie spotrebiteľa pri popise zloženie potravín. To všetko vysvetľuje, prečo veda môže konštatovať jediné: ešte presne nevieme, bude to vyžadovať ďalšie štúdie.

Dôsledkom je, okrem iného, vznik radu špecifických výživových štýlov. Tie nie sú výsledkom odporúčaní oficiálnych vedeckých a medicínskych inštitúcií. „Ich“ guruovia veľmi pripomínajú náboženských vodcov. Nejde o racionalitu a poznanie pravdy, ide o vieru. Napriek tomu, z mnohých sa môžeme poučiť.

Čo myslíte pod pojmom „výživové štýly“?

Ide jednoznačne o špecifickú formu "viery". Pretože v prípade mnohých z ich stúpencov ide o dôsledok zúfalstva, plynúceho z večnej ľudskej túžby po svätom grále výživy. Pritom je to experiment s vlastným telom, ktorého výsledky si stúpenci vymieňajú s ostatnými. Ale ktorých dôsledky nemožno tušiť, nieto predvídať. Väčšinu experimentov, vrátane až neskutočných "redukčných diét", ich užívatelia našťastie "prežijú". To preto, že ich nedokážu dodržiavať významne dlhú dobu.

Pre vedu je to zložité hodnotiť a preto niečo také odmieta. Preto neexistuje vedecky obhájiteľné porovnanie. Existujú dlhodobé epidemiologické štúdie, to je pravda. Ale ich výsledky sú rozporuplné, pretože sú metodicky nedokonalé. A preto sa doteraz "konečné riešenie" nenašlo. Len pre zaujímavosť, ako by mohlo? Keď napríklad ani jediný konkrétny jedinec často nereaguje štandardne v dlhodobom horizonte. Tým menej v situácii neustáleho hľadania vyhovujúceho spôsobu stravovania.

Myslíte si, že veda má vždy pravdu?

Veda je neomylná! Tomu veríte? Isté však je, že čím viac budeme bádať, tým väčšia to vyvolá zmätok v praxi. Dajme tomu, že zhruba vieme, ako "čo" funguje a ako my reagujeme. Ale u jednotlivcov to nevieme aplikovať a cielene ovplyvniť. Na väčšinu otázok ohľadom optimálnej výživy nedokáže veda presvedčivo odpovedať. Západná medicína vo výžive zaostáva, napriek tomu sa nehanbí ohovárať východnú medicínu. Medicína nemá záujem počúvať vedu, ak z toho nebude mať jasný profit.

Niekoľko desaťročí trvalo, než medicína pripustila, že musí byť "personalizovaná" rovnako ako výživa. Ďalšie desaťročie bude trvať, než sa to podarí uviesť do praxe. Čím citlivejšie diagnostické techniky, tým viac zisťujeme, ako sme zložití a tým viac konštatujeme, že neexistuje zdravý človek. Sme "ti viac" a "tí menej" odolní! Rozhodujúce faktory sú TRI:

1.Genetika

2. Prostredie

3. Psychika (stres)

Čo je vlastne zdravie?

Jeho základ je v zdravotnom stave niekoľkých predchádzajúcich generácií. Je zásadným spôsobom ovplyvnený zdravotným stavom matky relatívne tesne pred počatím, potom výživou v gravidite, pokračuje v celom období psychosomatického vývoja od dojčaťa cez batoľaťa až do ukončenia somatického vývoja. To samozrejme neznamená, že si zdravie nemôžeme poškodiť v dospelosti nevhodným spôsobom stravovania!

Je riešením personalizovaná výživa?

Tá vychádza z typológie. Typológia je založená na genetike. Genetika je daná evolúciou. Avšak evolúcie človeka akosi "zamrzla". Našťastie je tu metabolická plasticita (adaptabilita), ktorá vysvetľuje schopnosť človeka prispôsobiť sa zmenám prostredia a výživy. Napriek tomu napríklad sledovanie dôsledkov zmeny výživy pôvodných etnik, presídlených do odlišného prostredia s odlišným typom stravovania, dokázali, ako rýchlo dôjde k manifestácii negatívneho vplyvu "priemyselnej" stravy. Nakoniec teda môžeme konštatovať, že metabolická plasticita má svoje medze. Inak povedané, rozhoduje opäť genetika.

Do hry však vstupujú vplyvy vonkajšieho prostredia, rovnako ako vplyv zloženia stravy. Tým sa riešenie veľmi komplikuje. (Ne)kvalita potravín, navyše nekontrolovateľne prešpikovaná chémiou a GMO, sa zdá byť hlavným negatívnym faktorom v oblasti výživy. Povedané expresívne - hoci sme chronicky prežraní, napriek tomu sme podvyživení.

Ako teda aplikovať personalizovanú výživu správne? Ide to?

To, čo si vynucuje aplikáciu personalizovanej výživy je predovšetkým genetický polymorfizmus. Ten vysvetľuje veľkú individuálnu diverzitu. Z mojej dlhoročnej praxe, počas ktorej som mohol analyzovať anamnézu rodinnú aj osobnú takmer 10 tisíc jedincov a konfrontovať ju s ich aktuálnym stavom jasne vyplýva, že "všetko so všetkým súvisí". Aby bolo možné vopred určiť, čo všetko v oblasti výživy mohlo alebo ešte môže "vadiť". V prípade, kedy je jedinec pod vplyvom medikácie, stáva sa situácia takmer neriešiteľná. Väčšinu chorôb, predovšetkým súvisiacich s metabolickou reakciou na potraviny, medicína rieši symptomaticky, nie kauzálne. Inými slovami, nehľadá sa príčina, ale potláčajú sa následky. Avšak veľmi často postupujeme aj my, odborníci vo výžive, podobným spôsobom. On ide o to, že niektoré jasné príčiny jednoducho eliminovať nejde. Inými slovami, aj poradcovia vo výžive do istej miery musia voliť kompromis a nevyhnú sa ani použitiu metódy "pokus - omyl". Otvorene pripúšťame, že nie sme neomylní, na rozdiel od istej časti medicíny. Ale súčasne sa necítime byť šarlatánmi!