Po poslednom zápase víkendového kola našej najvyššej súťaže sa najviac hovorilo o dvoch penaltách pre Slovan. Prečo sa z rozhodcu stala hviezda zápasu?

Komentár Filipa Chudého

Prvé kolo po poslednej reprezentačnej pauze počas tohto roka máme úspešne za sebou. Bolo to kolo hostí, ktorí získali väčšinu bodov, čo sa často nestáva. Česť domácich zachraňovali iba Dunajská Streda, ktorej pomohla práve premiéra na domácom štadióne, a Slovan, aj keď v tomto prípade ťažko hovoriť o domácej pôde, keďže Slovan v skutočnosti doma nehral od konca roku 2009. Zhodou okolností, práve o týchto dueloch sa najviac hovorilo.

Pritom v prípade zápasu v Bratislave to tak byť ani nemuselo, ak by neprišla záverečná štvrťhodina. Dovtedy išlo viac-menej všetko podľa predpokladov. Belasí v zápase dominovali, keď si pozrieme štatistiky, tak najviac zo všetkých mužstiev v tomto kole. Súpera prevýšili prakticky vo všetkom, teda až na jednu vec, a to tú najpodstatnejšiu. Ani za nič nevedeli dať gól z vypracovaných šancí, kým hostia paradoxne premenili svoju jedinú dotiahnutú a ujali sa vedenia.

Hráči Slovana sa síce snažili a pálili ako pri Verdune, lenže celý problém bol v tom, že boli maximálne neefektívni. Ale niet sa čo diviť, pretože za ich nedôraznú koncovku by sa museli hanbiť aj dorastenci. Do šancí sa síce dostali, ale v ich zakončení prevládali slovíčka slabo, neuvážene a nepresne. Ak by mali v nedeľu podvečer „antonymickú“ koncovku, niet čo riešiť a vyhrajú bez najmenších problémov.

Takto to musel vyriešiť až rozhodca Ladislav Prešinský, aj keď zdôrazňujeme, jeho verdikty boli podľa písaných pravidiel správne. Martin Nagy totiž evidentne rukou mimo tela vo vlastnom pokutovom území zahral, aj keď chcel loptu odkopnúť, no netrafil ju. Nešikovnosť hosťujúceho hráča a darček pre domácich. V druhom prípade Dominik Kružliak kopol Františka Kubíka, hoci chcel odkopnúť loptu, no ani v tomto prípade ju netrafil. Je síce pravdou, že ako náhle loptu netrafil, tak chcel pohyb svojej nohy zastaviť, no na jeho smolu ešte trafil Kubíka tesne pod koleno, čiže faul to bol. A keďže v pokutovom území, logicky musí nasledovať pokutový kop.

Toľko k písaným pravidlám, teraz o nepísaných. Autor týchto riadkov by druhý pokutový kop zrejme nenariadil, aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou by zaslúžene dostal trest za chybný verdikt. Ide totiž o to, že pre každé mužstvo je kruté, ak sú proti nemu odpískané dva pokutové kopy za päť minút, navyše v záverečnej štvrťhodine, pričom druhý faul nebol chcený, resp. až taký vážny, aj keď o faul išlo.

Samozrejme, to je len ľudský pohľad na vec, podobne, ako to, že rozhodca síce chybu neurobil, ale aj tak hostia cítia krivdu. Hoci ak chcú niekomu nadávať, mali by najskôr sebe, pretože ich chyby boli väčšie, ako tie rozhodcovské. Chyby treba hľadať u seba, nie u druhých. Česť tým hosťom, ktorí zachovali nadhľad.

Ale podobné vášnivé situácie vlastne futbal prináša a bude prinášať, aj preto je tak populárny. Aj keď na druhej strane, ak by bolo už fungovalo video, verdikty rozhodcu by v tomto prípade len potvrdilo, čiže by sa odbúrali tie negatívne, až nenávistné reči, čo by tiež nebolo na škodu veci.

V konečnom súčte Slovan vyhral zaslúžene, no katastrofálna koncovka jeho hráčov zapríčinila, že sa hovorí o tom, že vyhral vďaka penaltám, čo je zas jeho vlastná chyba a nemožno sa tomu čudovať. Strelecká neschopnosť hráčov v belasých dresoch rozhodla o tom, že najväčšou hviezdou duelu sa stali rozhodcovia, resp. iba hlavný, a to doslovne, bez úvodzoviek. Pretože v porovnaní s oboma mužstvami urobili strážcovia pravidiel najmenej chýb.