V pondelok vo veku okrúhlych 90 rokov skonal jeden z najlepších šachistov minulého storočia Mark Tajmanov. Medzi rokmi 1946 a 1971 patril k top 20 hráčom sveta.

Tento rodák z Charkova však nebol len skvelý šachista, ale aj celosvetouznávaný klavirista a taktiež herec. Dvadsattrikrát štartoval na Majstrovstvách Sovietskeho zväzu, pričom dvakrát delil prvé miesto. Okrem nezmazateľného prínosu pre teóriu šachových otvorení, v rámci ktorej nesie jeho meno hneď viacero variant, sa preslávil, hoci určite nechcene, "vďaka" prehre v štvrťfinále turnaja kandidátov v roku 1971 v dueli proti jednému z najgeniálnejších šachistov histórie, Američanovi Bobbymu Fischerovi.

Tajmanov prehral jednoznačne 0:6, čo sovietsky režim považoval za nemysliteľné, aby sovietsky šachista Tajmanovrho rangu podľahol niekomu z nepriateľského amerického tábora tak jednoznačne. V jednom z mála rozhovorov, v ktorých sa samotný Tajmanov k tejto záležitosti vyjadril, pre El País v roku 1988 uviedol: " V Kremline boli presvedčení o tom, že som Fischera nechal vyhrať. A trest bol veľmi tvrdý, tak pre mňa ako šachistu, ako aj klaviristu. Nemohol som cestovať do zahraničia, písať články, koncertovať, vystupovať na prednáškach, poskytovať rozhovory a taktiež mi odobrali mesačný plat či vyznamenaní."

Kremlin pritom za oficiálny dôvod týchto represálii uvádzal, že do krajiny priniesol knihu Alexandra Solženicina, ktorý bol v čase komunizmu zakázaným autorom. Akýmsi šťastím v nešťastí bolo, že fenomenálny Fischer vzápätí v semifinále toho istého turnaja porazil pomerom 6:0 aj ďalšieho skvelého šachistu, Dána Benta Larsena.

"Aj niektorí Sovieti pochopili, že pravdepodobnosť, že by Rus a Dán nechali vyhrať Fischera 6:0, je veľmi nízka. Následne mierne poľavili zo sankcií a mal som už peniaze na jedlo," vysvetlil Tajmanov.

Paradoxom celej situácie je, že Tajmanov bol práve na začiatku 70. rokov v najlepšej šachovej forme, pričom možno aj toto "odvďačenie sa" zo strany ZSSR, ktorý mimochodom reprezentoval na niekoľkých šachových olympiádach, a to veľmi úspešne, spôsobilo, že sa už nikdy nepriblížil tým najvyšším métam. Koniec koncov aj samotný Tajmanov označil duel s Fischerom za "kulminačný bod svojej kariéry", o ktorom aj neskôr napísal knihu How I Became Fischer's Victim.