O trénerov našej najvyššej súťaže je síce záujem v zahraničí, ale stále zostávajú u nás. Dostali slovenské klubové manažmenty konečne rozum?

Komentár Filipa Chudého

V krátkom čase prišli loviť do trénerského ligového rybníka na Slovensku viaceré zahraničné kluby, ale všetky dostali košom.

Začalo sa to v lete, keď trofejami ovenčeného trénera Trenčína Martina Ševelu mali v hľadáčiku viacerí záujemcovia, pričom po vypadnutí z Ligy majstrov čiastočne výpredajmi frustrovaný tréner aj verejne pripustil svoj odchod. Najviac sa síce spomínal Slovan, ale Ševela vtedy hovoril aj o záujme klubov z Česka a Poľska. Trenčín mal údajne chcieť na naše pomery výraznejšiu sumu za uvoľnenie trénera, čo je logické a oprávnené. To zrejme najviac odradilo záujemcov, pretože u nás a v okolitých krajinách sa tréneri väčšinou nekupujú.

Podobná situácia nastala aj pri Adriánovi Guľovi. Aj toho sledujú české a poľské kluby, a to už dlhšie, ale stále zostáva na Slovensku. Na jeseň menili trénera oba najslávnejšie pražské kluby, pričom Guľa mal byť na oboch zoznamoch vysoko. Slavia si trénera našla pomerne rýchlo, pričom vzhľadom na Šilhavého výsledky určite neľutuje. To Sparta hľadá trénera doteraz. České médiá na začiatku hľadania spomínali, že spolu s Guľom je najväčším kandidátom tréner Liberca Trpišovský, ale ten zostane podľa najnovších správ na severe Česka aj v zime. Guľa už v hre, minimálne mediálnej, nie je, pretože Žilina urobila šikovný ťah, keď mu v čase najväčšieho záujmu o jeho služby predĺžila zmluvu.

Najčerstvejší príklad je z nášho hlavného mesta. Belgické médiá v pondelok spájali srbského trénera belasých Ivana Vukomanoviča s odchodom do Mouscronu. Nešlo o žiadnu kačicu, čo priznal aj Slovan, no zároveň vyhlásil, že tréner zostáva a zmeny nastanú v hráčskom kádri. V tomto smere sa zachovalo vedenie nášho najslávnejšieho klubu ukážkovo. Rýchla reakcia na vzniknutú situáciu, ktorá vlastne len svedčí o tom, že Vukomanovič niečo vie, inak by oňho nebol záujem v prestížnej belgickej lige, odkiaľ sa dá odraziť ešte ďalej skôr ako zo Slovenska. Charakter ukázal aj samotný Vukomanovič, ktorý si zvolil Slovan. Ak by totiž chcel, odchod by si vytrucoval.

Je veľmi dobrou správou, že o trénerov našej ligy je záujem v zahraničí, pričom by neprekvapilo, ak by o ďalších bol aj v blízkej dobe, no stále je to len náznak zlepšenia práce manažmentov klubov v tejto oblasti. Pretože funkcionári vyberajú trénerov a rozhodujú o ich osude. Lenže trénera v tejto sezóne zmenila už takmer polovica ligových klubov, pričom tých zmien bolo ešte výrazne viac, čo nenaznačuje posun k lepšiemu. Nehovoriac o tom, že takto pred rokom len tri kluby našej najvyššej súťaže mali rovnakých trénerov ako dnes.

Zhodou okolností (alebo práve preto?) ide o mužstvá, ktoré za ten čas dosiahli na slovenskej scéne najlepšie výsledky. Ševelov Trenčín pozbieral trofeje, Guľova Žilina si majstrovsky rozbehla sezónu a Fabuľova Podbrezová je najpríjemnejším prekvapením futbalového roka 2016 na Slovensku.

To je jednoduchý návod pre všetky slovenské kluby. Nájsť si trénera, ktorý bude vyhovovať danému mužstvu, podržať ho (najlepšie verejne) aj v ťažších časoch (čerstvý prípad Karhan), udržať ho čo možno najdlhšie, no a potom by sa mali výsledky dostaviť.