Z výkonoch súčasnej slovenskej hokejovej reprezentácie do 20 rokov boleli na MS oči. Bolo to zrejme to najhoršie, čo kedy náš hokej v tejto kategórii ponúkol. Bude sa neúspech opäť tolerovať?

Komentár Filipa Chudého

Prvý hokejový vrchol tohto roka máme za sebou. Svetový šampionát v Kanade síce ešte neskončil, ale pre nás už áno, pričom sa žiada dodať, že vďaka bohu. To, čo predviedli slovenskí hokejoví reprezentanti v kolíske hokeja, to neznesie v súčte ani tie najnižšie kritériá. Bolo utrpenie sa na to pozerať od prvého zápasu. Ak by ich bolo ešte viac, hokejoví fanúšikovia na Slovensku by túto hru možno aj právom znenávideli. Bol to akýsi antabus na ich závislosť.

Nie vždy v minulosti sa výkony našich mladíkov slovenskej verejnosti páčili, ale asi prvýkrát sme sa za ne museli vyslovene hanbiť. Svet si začal z našich mladých hokejistov strieľať už po prvom zápase, keď si zahrali medzi sebou kolky, resp. vyrovnali negatívny rekord v počte striel. Video, keď sa traja naši hráči zrazili a padli na ľad ako hnilé hrušky obletelo hokejový svet. Dalo by sa povedať, že aspoň niečím sme zaujali, keď hrou ani náhodou nie.

Slovenský hokej sa kedysi považoval za útočný, dnes to už neplatí. Že sme sa viac zamerali na defenzívny štýl, to už vieme dlhšie, no táto 20-tka Ernesta Bokroša nás presvedčila o tom, že slovenskému hokeju vyrastá generácia betonárov. Navyše ani tento štýl hry nevedia naši mladíci proti najlepším poriadne aplikovať. Súperi nám totiž ukázali, že keď nevieme poriadne korčuľovať, aj betónovanie za veľa nestojí. Protivníci totiž bez problémov na dvoch metroch prekorčuľujú prakticky všetkých mladých slovenských hokejistov. Pozrite si menoslov našich (podľa organizátorov) najlepších hráčov na turnaji a porovnajte si ich výkony len napríklad so Švédmi z ostatného zápasu. Obrovský rozdiel, samozrejme, v slovenský neprospech.

Už niekoľko rokov ide Slovensko na MS do 20 rokov s tým, že len aby sme nevypadli. Je trochu zázrak, že ešte stále sme v A-kategórii, pričom po tomto turnaji to platí dupľovane. V zápase proti Lotyšom sme boli niekoľkokrát na absolútnej hrane. To by malo byť posledné varovanie, aby sa už konečne začalo niečo robiť, inak šťastie sa nám čoskoro právom otočí chrbtom.

V rokoch 1998 a 2000 skočili naši mladíci síce ešte horšie ako teraz, keď úspešne zvládli boj o záchranu, hoci v druhom prípade až v predĺžení, no aj tak sa natíska myšlienka, či skôr toto nebola tá najhoršia reprezentácia do 20 rokov v slovenskej histórii.

A s najväčšou pravdepodobnosťou to tak aj bude, pretože v spomínaných rokoch sme aspoň hrali vyrovnanú partiu proti najlepším, ba dokonca sme nimi aj bodovali. No tento výber sa proti najlepším len strápňoval a tým aj celý slovenský hokej. Ak toto vystúpenie zostane bez odozvy a všetko bude naďalej pokračovať po starom, potom ani nové vedenie SZĽH nie je kompetentné viesť tento šport. Čakáme, páni v oblekoch, ste na ťahu!