Na Apeninskom polostrove svoj futbalový talent rozvíja ďalší mladý futbalista. 18-ročný útočník Michal Tomič vymenil dres FK Senice za taliansku Sampdoriu Janov, kde je na dvojročnom hosťovaní. O svojom aktuálnom pôsobení v tomto klube nám porozprával v nasledujúcom rozhovore.

Michal, aké boli tvoje futbalové začiatky?

Stále som bol vedený k športu. V detstve ma najviac bavilo hrávať sa práve s futbalovou loptou, čo mi napokon ostalo až dodnes. S futbalom som začínal na Myjave, kde som si postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a získal som svoje prvé futbalové skúsenosti.

Ako by si zhodnotil svoje doterajšie pôsobenie v FK Senici?

Senica bol môj druhý stupienok. Do Senice som prišiel v mojich 15-rokoch, bol to krôčik vpred. Cítil som, že sa tu vo svojej futbalovej kariére môžem posunúť.

Momentálne je tvojim novým futbalovým pôsobiskom Taliansko, kde si na dvojročnom hosťovaní v Sampdorii Janov. Ako sa klubu momentálne darí a ako svoje pôsobenie v ňom hodnotíš ty sám?

Možnosť ísť na toto hosťovanie ma veľmi potešilo a som naozaj rád za túto šancu. Sampdorii sa momentálne celkom darí. S chalanmi sa chodievame pozerať aj na domáce zápasy, na ktorých je vždy dobrá atmosféra.

Akí spoluhráči, tréneri a celkové tréningové zázemie na teba v Sampdorii čakalo?

V Sampdorii na mňa čakalo niečo úplne iné ako na Slovensku. Futbal je tu celkovo iný. Ľudia tu futbalom jednoducho žijú, chodievajú svoje tímy na zápasy podporovať, či hráme my, alebo hrá A-mužstvo.

Aký je najväčší rozdiel medzi talianskym a senickým štýlom futbalu?

Medzi slovenským a talianskym futbalom je celkovo rozdiel. Každá futbalová škola prináša niečo iné a niečo iné tiež učí. V Taliansku je to o kondícii, technike a taktike. Je to iný futbal a som rád, že ma niečo iné naučil a myslím, že ešte veľa naučí.

Po odchode zo Senice do Talianska si si musel postupne zvykať nielen na nový klub, štýl hry, ale i na svoj nový domov a novú krajinu v ktorej si sa ocitol. Boli tieto začiatky náročné?

Začiatky sú vždy a všade ťažké, najmä keď idete ďaleko od rodiny a domova. Zo začiatku mi najviac robila problémy taliančina. Priznávam, trvalo mi asi pol roka, kým som si ju osvojil. Moja rodina a priatelia vždy stáli za mnou a podporovali ma, za čo im teraz veľmi ďakujem.

V Sampdorii okrem teba pôsobia i ďalší Slováci...

Áno, teraz sme tu traja, ale celkovo v Sampdorii sme piati hráči a dvaja sú na hosťovaní v Sérii B. Chalani mi zo začiatku veľmi pomáhali a stále pomáhajú, ak niečo potrebujem, sú tu vždy pre mňa. Myslím, že sme tu dobrá partia, aj keď nám chýbajú tí dvaja, ktorí sú na hosťovaniach. Niekedy si vybehneme spolu aj na večeru. Talianska kuchyňa je veľmi zdravá a chutná. Zo začiatku som si ju nevedel vynachváliť, ale teraz ju už beriem ako normálnu. Tento rok sa nám trošku upravila strava a tak nemám vždy nejaké pochúťky, no nemôžem sa sťažovať.

Cenné skúsenosti zbieraš postupne i v reprezentačnom drese...

Reprezentačný dres je ten najdôležitejší dres, aký som si kedy obliekol a som hrdý na to, že som mal možnosť ho doteraz obliekať.

Michal, kde vidíš svoju futbalovú budúcnosť?

V Taliansku som spokojný.Hrávam pravidelne a zvykol som si už asi na všetko. Nikdy však neviete, čo príde zajtra. Určite mám ciele len tie najvyššie a chcel by som sa dostať čo najďalej.