Dominika Cibulková verejne vyhlásila, že nechce v tomto roku reprezentovať Slovensko, keďže sa plánuje venovať len vlastnej kariére. Je tak najvyšší čas sa na ňu prestať spoliehať a vložiť dôveru do novej generácie.

Komentár Filipa Chudého

Prvý grandslamový turnaj roka Australian Open ešte nie je ani v polovici a náš tenis na ňom nemá už žiadneho zástupcu, dokonca ani v juniorských kategóriách. To o niečom vypovedá, a to nielen o smutnej prítomnosti. Najviac sa čakalo od Dominiky Cibulkovej, ktorá podľa nasadenia mala postúpiť aspoň do štvrťfinále, lenže už balí kufre. A ešte rýchlejšie, ako z prvého veľkého turnaja roka vyletela, rozletela sa do sveta správa, že v tejto sezóne odmieta reprezentovať Slovensko v Pohári federácie, keďže prednejšie sú jej turnaje.

Popravde, niečo podobné sa dalo čakať. Cibulková nie je prvá a asi ani posledná tenistka, ktorá uprednostnila individuálnu kariéru pred reprezentáciou svojej krajiny. V ostatnom období sa podobne správa napr. aj Martin Kližan. Je síce pravdou, že občas reprezentačné povinnosti vynechajú aj tenisti rangu Rogera Federera a spol., lenže Cibulková a ani Kližan sa s nimi nemôžu ani len porovnávať, pretože napríklad aj spomínaný Švajčiar dokázal pre svoju krajinu vyhrať Davisov pohár, kým vďaka našim „hviezdam“ hráme už dlhodobo skôr nejakú šiestu neandrtálsko-svetovú skupinu...

Keď sa Cibulkovej nechce reprezentovať Slovensko, je len dobre, že to povedala verejne a dopredu. Určite je to lepší variant, akoby svoju neochotu ukázala na kurte, kde by sa len šetrila na dobre dotované turnaje, ktoré sú jej prioritou. Navyše ani nemáme za čím plakať. Jej dlhodobá bilancia v Pohári federácie je chabých 21:19. Chabá preto, že veľká väčšina jej zápasov bola v druhej svetovej skupine proti slabším súperkám. Keď išlo do tuhého a potrebovali sme od nej body v dôležitých dueloch, väčšinou prehrávala. Dlhodobo za reprezentačné výkony verejne kritizovaná Magdaléna Rybáriková má bilanciu 14:11, čiže lepšiu ako Cibulková.

Tá nebola nikdy skutočnou líderkou, ako to o nej básnili predstavitelia nášho tenisového zväzu. Odkedy sa prvýkrát objavila vo fedcupovom tíme prešlo 12 rokov, pričom až osem z nich sme strávili akoby v druhej lige, jednu v tretej a len tri v tej prvej, a to bez žiadneho dobrého výsledku. Teraz hráme ďalšiu v druhej, ale už bez Cibulkovej, pričom sa treba aj zamyslieť nad tým, či už nenadišiel čas úplne prebudovať slovenský fedcupový tím.

Keď si Cibulková nevie nájsť v roku ani len dva týždne pre slovenskú reprezentáciu, pričom počas nich sa ani nehrajú turnaje WTA, to asi najlepšie vypovedá o tom, aký má vzťah k národným farbám. Pritom kedy len čiastočne obmedzila čas na sociálnych sieťach a spoločenských akciách, v súčte by jej to tie dva potrebné týždne v roku bez problémov dalo... No kto nechce reprezentovať, ten v národnom tíme nemá čo hľadať! Napríklad naši futbaloví reprezentanti venujú Slovensku v každom roku niekoľkonásobne viac týždňov svojho času a ešte sa na to aj tešia.

Slovensku vyrastá viacero mladých tenistiek, ktoré sa viackrát pozitívne vyjadrili v tom zmysle, že ich snom je hrať vo fedcupovom tíme. Máme sestry Schmiedlové, Janu Čepelovú, Terezu Mihalíkovú, Rebeccu Šramkovú, Viktóriu Kužmovú, svoj talent konečne viac ukazuje aj Kristína Kučová. Čiže je tu dostatok mladých hráčok, ktoré sa budú ešte zlepšovať a spolu môžu vytvoriť v budúcnosti silný kolektív, ktorý by mohol nadviazať na úspech z roku 2002, keď tím s Danielou Hantuchovou, Janettou Husárovou, Martinou Suchou a Henrietou Nagyovou zdvihol nad hlavu najcennejšiu tímovú trofej v ženskom tenise.

Je naozaj už najvyšší čas začať budovať nové fedcupové družstvo. Hantuchová hrá totiž tenis už len z lásky a pre vlastné potešenie, Rybáriková máva často zdravotné problémy a lepšie to už asi nebude, no a Cibulková tiež nemá pred sebou veľa rokov, pričom minimálne tento chce venovať len sebe.

Éra Cibulkovej v Pohári federácie nám veľa radosti nepriniesla, skôr naopak. Na neúspešné roky preto treba zabudnúť a dôveru vložiť do novej generácie tenistiek. Tie už teraz majú takú kvalitu, že minimálne o druhú svetovú skupinu, ktorú sme hrali s Cibulkovou najčastejšie, takmer určite neprídeme. Lenže smerom do budúcnosti môžeme položiť základy skutočne silného tímu, čiže takého, aký sme mali v roku 2002. A potom sa radosť zo ženského tenisu môže vrátiť aj na Slovensko.