Slovenskí mladíci spoznali svojich súperov v boji tokijskú olympiádu. A hoci sa im postaví do cesty aj top favorit, nemusia sa báť. Raz už medzi najlepších v Európe patrili, môžu aj opäť!

Komentár Filipa Chudého

Slovenské futbalové reprezentácie do 21 rokov, keďže to už treba oddeľovať, čaká perný rok 2017. Staršia partia sa bude pripravovať na júnový európsky šampionát v Poľsku a tá nová mohla teoreticky mať dovtedy za sebou už aspoň dva kvalifikačné zápasy, keďže do začiatku najbližšieho šampionátu sú tu dva herné termíny určené pre kvalifikáciu európskeho šampionátu 21-tiek v Taliansku 2019.

No čo sa právom predpokladalo, to sa aj stalo. Slovenská strana totiž mala záujem vstúpiť do najbližšej kvalifikácie až v septembri, čo sa pri rokovaní o programe zápasov aj podarilo dosiahnuť. Tým by sa trochu mala eliminovala rozdvojenosť 21-tky. Veď si predstavte situáciu, že by nová 21-tka hrala už kvalifikáciu, kde by potrebovala trénera Pavla Hapala s celým realizačným tímom a tiež niektorých hráčov, no tí by zas chýbali v príprave staršej 21-tky, resp. naopak.

Lenže ak by sa aj podarilo SFZ čo najlepšie logisticky a termínovo zladiť obe 21-tky, v čo všetci pevne dúfame, aj tak bude tá nová ochudobnená o prípravu, aká by bola potrebná. SFZ síce už začal pracovať na podobe nového tímu, lenže ten aj tak zostáva v tieni toho dosluhujúceho, pričom aj tí mladší myslia na to, či by sa náhodou nemohli dostať na ME už teraz a nie oň len začať v kvalifikácii bojovať.

Nová 21-tka, zložená z hráčov narodených v roku 1996 a mladších, vystúpi z tieňa mladších kolegov najskôr až v júli, keď tá stará bude definitívne rozpustená. To je jedna z vecí, ktorá hrá proti nej. Druhou môže byť to, že hrá až štyri kvalifikačné dvojzápasy. Samozrejme, súperi majú situáciu takmer rovnakú, no pri mladých hráčoch môže byť problém naladiť dobrú formu na dva termíny v rozmedzí pár dní. Tí mávajú totiž kolísavú výkonnosť niekedy aj medzi polčasmi. A možno bude aj rozhodujúce, kedy to postihne našich hráčov a kedy súperových.

Ale vecí, ktoré môžu hrať s našimi chlapcami, je oveľa viac. Jednou z najdôležitejších býva žreb. Či bol nakoniec dobrý, alebo zlý, zo ukáže až kvalifikácia, no v každom prípade to mohlo dopadnúť asi skôr len horšie.

Samozrejme, ak by sme nemali v skupine Španielsko, ktoré sa stalo s dominantným ročníkom (1996) pre najbližšiu kvalifikáciu majstrom Európy do 19 rokov, bolo by to lepšie, ale zvyšné koše dopadli pre nás priaznivo, čo je veľmi dobrá správa pre boj o minimálne barážovú pozíciu. Lebo tú si vybojujú len najlepší štyria z druhých miest, čiže kto ju bude chcieť získať, s outsidermi nemôže zakopávať.

Albánsko a Estónsko boli dokonca podľa koeficientov vo svojich košoch najslabšie. Je síce pravdou, že koeficienty pri 21-tkách sú trochu skreslené, keďže každé dva roky hrajú iné generácie hráčov s rôznymi kvalitami, no niečo to naznačuje. A snáď viac ešte výsledky ročníkov 1996 a 1997 v mládežníckych kategóriách. Na základe nich sa nemusíme báť ani jedného súpera z košov pod nami, pretože Island, Albánsko, Estónsko aj Severné Írsko patrili v spomínaných ročníkoch v kvalifikáciách do 19 a 17 rokov medzi európsky podpriemer, a to prakticky bez výnimky. Malou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo bol pobyt maximálne v priemere, aj to len v zanedbateľnom počte prípadov.

Dokonca ak by nebolo španielskeho triumfu na ME do 19 rokov s ročníkom 1996, aj Španielsko je len vo výsledkovom priemere. Toto je totiž jeho jediný výstrel. My sme na tom takmer podobne, veď naše 96-tky boli v semifinále ME do 17 rokov. Samozrejme, teraz nemožno tvrdiť, že sme na ich úrovni, lenže ani výrazný outsider nie sme.

Zaželajme teda tento generácii našich hráčov, ktorá už na medzinárodnej mládežníckej scéne uspela, aby dosiahla ďalší úspech, určite to nie je nereálne. Navyše iný cieľ ako postup do Talianska 2019 si ani dať nemôže, pretože by bolo čudné ísť do kvalifikácie s cieľom sa jej iba zúčastniť. A Tokio 2020? Aj tam sa dá dostať, stačí byť na ME opäť v kvartete najlepších. Raz sa to už našej 21-tke podarilo, preto to určite nie je nereálne.