S koncom ligových ročníkov skončili kariéry niekoľkých pozoruhodných futbalistov, ktorí po zelených trávnikoch behali často viac ako dve dekády. Každá futbalová doba potrebuje svojich velikánov. Má tých odchádzajúcich kto nahradiť?

Definícia futbalového velikána, respektíve futbalovej legendy, nie je jednoduchá úloha. Pre niekoho je najlepší a nezabudnuteľný ten, kto každoročne skóruje veľké množstvo gólov a na veľké percento presných zásahov prihrá. Pre iného ide o hráčov, ktorí vyhrávajú veľký počet trofejí. Ostatní zas za velikánov považujú tých, ktorí vo futbale niečo zanechali. Aby si fanúšikovia hráča pamätali, nemusí spĺňať vyššie spomenuté definície, jednoducho musí byť niečím zaujímavý a unikátny.

Ročník 2016/2017 znamenal rozlúčku pre skutočne veľké futbalové mená. Tým posledným, ktorým sa doposiaľ lúčil bol útočník AS Rím Francesco Totti. Večný kapitán klubu z večného mesta odohral v talianskej metropole 25 rokov a vyše sedemsto zápasov, pričom počas svojej kariéry nikdy vyhral iba jeden ligový titul. Ani raz však nesúhlasil s ponukou na prestup a to treba dodať, že sa o jeho služby vo veľkom zaujímal napríklad Real Madrid. Totti bol a navždy bude symbolom vernosti a lásky ku klubu.

S jeho odchodom sa skončila jedna éra histórie AS Rím, na ktorú fanúšikovia budú s dojatím spomínať večne. Charizmatický Talian s číslom desať je zároveň pripomienkou, že sa dá ostať v jednom klube celú kariéru. V súčasnosti je niečo podobné takmer nemysliteľné a hráčov, ktorí sú verní jednému klubu počas svojho celého pôsobenia vo futbale, by sme možno spočítali na prstoch dvoch rúk. Dá sa teda napísať, že práve vernosť sa zo súčasnej hry, ktorá sa stále viac mení na biznis, vytráca, pričom je otázne, či sa do nej prinavráti.

Nebol to však len Totti, kto dal Zbohom profesionálnemu futbalu. Zabudnúť nemôžeme ani na jedného z najlepších technikov za poslednú dekádu Xabiho Alonsa, ktorú svoju bohatú kariéru ukončil v drese Bayernu Mníchov či jeho klubového spoluhráča Philippa Lahma. Lahm ako obranca nikdy v kariére nevidel červenú kartu a bol stelesnením futbalovej slušnosti. Nebyť totiž vylúčený počas takmer dvadsiatich rokov vo futbale, je niečo, čo je vídané ešte menej ako vyššie spomínaná vernosť.

Keď už hovoríme o rozlúčkach velikánov, bolo by hriechom zabudnúť na Johna Terryho. Anglický stopér sa síce s futbalom nelúči a je reálne, že ho budúci rok uvidíme v drese menej známeho britského mužstva, avšak svojím spôsobom sa rozlúčil s kariérou na vrcholovej úrovni, keď zamával svojej láske Chelsea. Terry sa stal počas svojho pôsobenia na Stamford Bridge symbolom úspechu The Blues v posledných rokoch a môže sa pochváliť ziskom všetkých klubových trofejí, ktoré mohol vyhrať na starom kontinente.

S odchodom legiend sa fanúšikov vždy zmocňuje nostalgia. S odchodom hráčov, ktorých sledovali týždeň čo týždeň niekoľko rokov totiž odchádza aj kúsok z nich. Vždy však existujú hráči, ktorí sa postupne stávajú velikáni a v čase, keď iné legendy končia, sa medzi nezabudnuteľných radia už aj oni. Buďme preto radi, že mená ako Lionel Messi, Cristiano Ronaldo, Andrés Iniesta, Gianluigi Buffon či Zlatan Ibrahimovič, Marco Reus alebo Sergio Ramos ešte pred sebou majú niekoľko rokov aktívnej kariéry.