Hokejista HC Slovan Bratislava Eliezer Šerbatov je nepochybne najšťastnejším mužom na súpiske Miloša Říhu. Na ľade síce trávi len niečo cez osem minút, napriek tomu, mu každá sekunda na ľade robí obrovskú radosť a je na ňu hrdý. Niet sa čo čudovať. Život, ktorým si prešiel stále len 25-ročný hokejista je hodný natočenia filmu.

Eliezer sa narodil v roku 1991 ruským rodičom v Izraeli, kde jeho rodičia emigrovali kvôli podnikaniu jeho otca, ktorý sa znepáčil mafii. V Izraeli to ale nebolo o nič lepšie. Rodina tak emigrovala do Kanady, kde sa snažila o štart od nuly. Dostať sa však v tých časoch do Kanady bolo veľmi náročné. „Kanada cudzincov neprijímala a keď sa emigračný pracovník spýtal môjho otca, prečo chce ísť do Kanady, otec odpovedal: Chcem, aby sa z môjho syna Eliho stal taký hokejista, akým bol Guy Lafleur a to sa dá dosiahnuť len v Kanade,“ povedal v rozhovore pre hokejzurnal.cz.

Začiatky v Kanade ale neboli ani zďaleka také jednoduché, ako sa mohlo zdať. „Keď prišli moji rodičia do Kanady, na rukách mali tri deti a vo vrecku 25 dolárov. To bolo všetko. Nepoznali jazyk. Viem, čo je to chudoba. Spal som v krabici, pretože moji rodičia nemali peniaze na postieľku. Boli dni, keď ani nejedli a to len preto, aby sme mohli jesť my – ja a moji dvaja bratia,“ rozpovedal sa Šerbatov.

Jeho mama bola bývalá úspešná krasokorčuliarka. Otvorila si hodiny krasokorčuľovania zadarmo. Postupne sa vypracovala v rešpektovanú trénerku, vlastní školu power skatingu, ktorú navštevujú aj hráči NHL. Práve jeho mama ho priviedla k hokeju.

Ako malý skúšal aj taekwondo, no láska k hokeju zvíťazila. V Kanade mal skvelé podmienky na zdokonaľovanie sa, no ako 19-ročný sa rozhodol odísť zo zámoria. Stal sa novou posilou francúzskeho klubu Neuilly-sur-Marne. 

Šerbatov odmietal hrať v štvrtej formácii a doslova „mlátiť“ súperov. Chcel hrať skutočný hokej. Cez Francúzsko sa dostal do Kazachstanu. Ponuku od klubu HK Astana prijal z jediného dôvodu – KHL. V Kazachstane hrá KHL Barys Astana, dúfal, že vďaka tomu bude skautom viac na očiach. 

V novej krajine ale ani zďaleka nemal na ružiach ustlané. Keď prišiel hrať do Kazachstanu, stal sa terčom posmeškov. Od samotných spoluhráčov. Tí sa mu vysmievali kvôli jeho izraelskému pôvodu, vtipkovali, že by ešte potrebovali kúpiť brankára z Južnej Afriky a obrancu z Kostariky. Smiali sa mu spoluhráči, tréneri aj súperi. Nikdy sa ale neurazil. Vždy ho posielali hrať futbal, vraj hokej nie je pre Izraelitov.

„Nikdy som sa neurazil. Len som si v duchu hovoril, počkajte, ja vám ešte ukážem, čo dokážem.“ Stal sa najproduktívnejším hráčom tímu Beibarys Atyrau a získal majstrovský titul. Z hráča, ktorého zosmiešňovali sa stala hviezda ligy. „V Kanade som poza chrbát často počul, prečo on, prečo tento ruský Žid hrá hokej a prečo nie ja, veď som z Kanady. A teraz sa na mňa pozri, sedím v šatni KHL s takými hráčmi ako Andrej Meszároš,“ oslovuje redaktora Hokejžurnál-u Šerbatov.

Pred novou sezónou prišla vysnívaná ponuka z KHL. Ozval sa HC Slovan Bratislava. „Čakal som na to celý život. Jediné čo mi napadlo bolo: konečne! Roky práce majú zmysel. V každom rozhovore som v Kazachstane hovoril, že budem prvým Izraelčanom v KHL. Hovoril som to stále a každému. Tréneri mi hovorili, už prestaň, novinári sa usmievali a teraz...,“ neskrýva nadšenie z úspechu svojej rodiny. Jeho mama sa trénuje hviezdy NHL, jeho bratia majú v Kanade otvorenú telocvičňu bojových športov a on sám si plní sen o hre v najprestížnejšej európskej hokejovej súťaži.

Fanúšik Detroitu Red Wings sa popisuje ako rýchlonohý korčuliar s kvalitnou technikou a dobrými prihrávkami. Vždy hrá naplno a pre mužstvo. Napriek tomu musel čeliť kritike trénera Říhu, podľa ktorého vraj nedodržiava systém hry.  „Verím, že tréner bude trpezlivý, je to pre mňa nový systém, nová liga, noví spoluhráči. Snáď mi dá šancu ukázať, čo dokážem," usmial sa.

Hokejista hovoriaci 4 cudzími jazykmi (francúzština, angličtina, ruština a hebrejčina) je z Bratislavy nadšený. O meste hovorí ako o krásnom a čistom. Hoci jeho telo chráni obrovská masa svalovej hmoty, vskutku ide o veľmi citlivého a rozhľadeného mladého muža. Dlhé hodiny dokáže presedieť za svojím pianom. Inak sa však sústredí len na výkony na ľade. V štvrtej útočnej formácii síce nemá dostatok priestoru preukázať svoj ofenzívny talent, napriek tomu vďaka aktívnej hre patrí medzi najväčších srdciarov v drese „belasých,“ čo neuniklo ani pozornosti fanúšikov. o Slovákoch hovorí, že sú milí a srdeční a že ho fanúšikovia prijali skvelo.

,,Keď si oblečiem dres Slovan, som Slovanista, a tiež bude bojovať zo všetkých síl,“ odkazuje priaznivcom z tribún zimného štadióna Ondreja Nepelu.

Celý rozhovor s Eliezerom Šerbatovom nájdete na stránke hokejzurnal.cz.