Sklamala ho kvalifikácia na MS 2018, potešila kapitánska páska v Berlíne či účasť v Európskej lige. Porozprávali sme sa s dlhoročným slovenským reprezentantom Petrom Pekaríkom o sezóne 2017/2018.

Peter, ako hodnotíte ročník 2017/2018 z osobného hľadiska?

Čo sa týka klubovej sezóny, hodnotím ju vcelku pozitívne. Naplnili sme cieľ mužstva skončiť v TOP 10 ligovej sezóny a hrali sme po dlhšom čase v skupinovej fáze Európskej ligy. Čo ma však veľmi mrzí je, že s reprezentáciou, s ktorou sme skončili v ťažkej skupine na druhom mieste, sme sa neprebojovali do baráže, ku ktorej nám naozaj chýbal krôčik.

Odohrali ste sedemnásť ligových zápasov. Z vášho pohľadu – veľa alebo málo?

Spolu s Európskou ligou som odohral dovedna 24 zápasov. Vzhľadom na veľkú rotáciu hráčov v mužstve ani jeden hráč neodohral všetky zápasy. Túto skutočnosť som musel akceptovať aj ja napriek tomu, že každý chce hrať samozrejme čo najviac. Ja nie som výnimka. Pozitívom pre mňa bolo, že vo viacerých z týchto zápasoch som nastúpil s kapitánskou páskou, čo bola veľká česť.

Hertha Berlín skončila na desiatom mieste Bundesligy. Zavládlo sklamanie?

TOP 10 ligovej tabuľky bol predsezónny cieľ, to sa nám podarilo naplniť. Účinkovali sme v skupinovej fáze Európskej ligy, čo pre mnohých mladých hráčov bola nová skúsenosť. Keď si zoberieme mužstvo ako Kolín, ktoré v minulej sezóne skončilo piate a tento rok vypadlo, alebo Freiburg, ktorý hral pred rokom v predkolách Európskej ligy a v tomto ročníku sa dokonca bil o prvoligovú príslušnosť, sme veľmi radi, že my sme týmto problémom vyhli. Celú sezónu sme plávali v pokojných vodách. Vedenie mužstva bolo s naplnením cieľa spokojné, pričom v nasledujúcom ročníku sa pokúsime opäť o účasť v Európskej lige.

Čo podľa vás rozhodlo o tom, že si váš tím nezahrá v pohárovej Európe?

Ako som už spomínal, tohtoročné účinkovanie v Európskej lige bolo pre mnohých spoluhráčov novou skúsenosťou. Herta sa do európskych pohárov prebojovalo po dlhšom období. Najväčšou prioritou klubu sa bolo vyhnúť problémom v Bundeslige, tam bola sústredená aj najväčšia koncentrácia. Túto sezónu miestenka do pohárovej Európy nebola prioritou.

Aké pocity máte z reprezentačnej sezóny? Čo vás potešilo, čo naopak sklamalo?

Potešilo ma, že v tak náročnej skupine sme dokázali skončiť druhí za favoritom našej skupiny Anglickom. Potešil aj divácky záujem. Naši fanúšikovia boli veľkou oporou počas celej kvalifikácie. Nielen v domácom prostredí, ale aj na ihriskách súperov.  Sklamala ma skutočnosť, že aj napriek druhému miestu v skupine sme si nevybojovali baráž.

Budete pozerať majstrovstvá sveta pozerať? Kto patrí medzi vašich favoritov?

Áno, majstrovstvá sveta budem pozerať. Budem držať palce mojim spoluhráčom z Herthy. Konkrétne Marvinovi Plattenhardtovi, ktorý bude reprezentovať Nemecko, Matthewovi Leckiemu z Austrálie a Genkimu Haraguchimu, ktorý nastúpi za Japonsko. Medzi mojich favoritov na prvenstvo patria Brazília, Španielsko a Nemecko.

Z vášho pohľadu, napreduje slovenský futbal v poslednom období?

Určite áno. Svedčia o tom aj pozitívne výsledky v poslednom období, či už sa bavíme o mužskej reprezentácii alebo chlapcoch do 21 rokov, ktorí na Eure v Poľsku predvádzali skvelé výkony. Vyrastajú nám tu veľké talenty, ktoré sa okamžite presadili v TOP ligách. Či už Milan Škriniar v Interi Miláno, Stano Lobotka a Róbert Mazáň v Celte Vigo, Ondrej Duda v Herthe, Albert Rusnák v Major League Soccer, Laci Bénes z nemeckej Borusii Monchengladbach alebo  Denis Vavro v Kodani. Naše ďalšie talenty behajú po slovenských trávnikoch a je len otázkou času, kedy sa postupne posunú do lepších líg.

Aké sú vaše plány po skončení ročníka, kým nezačne letná príprava?

Momentálne sa ešte plne koncentrujem na reprezentáciu. Potom by som chcel ísť s manželkou Lujzou niekam k moru. Veľmi radi cestujeme a chceli by sme navštíviť nejaký zaujímavý kút sveta, ktorý sme doteraz ešte nevideli. Destináciu budeme vyberať po skončení reprezentačných povinností.