Prinášame vám originálne znenie komentáru fanúšika Belasých, ktorý sa zúčastnil výjazdu fanklubu Slovana Bratislava do Ríma na odvetný barážový zápas o postup do Európskej ligy s AS Rím.

Komentár fanúšika:
,,
Po výhre nad talianskym AS Rím všetci Slovanisti netrpezlivo čakali na odvetný zápas, ktorý sa hral vo štvrtok 25. augusta 2011 o 20:45 na Stadio Olimpico v Ríme. Do večného mesta sa chystalo mnoho ľudí už len kvôli prijateľnej cene, keďže zhruba polovicu ceny výjazdu platil pán Jirko Lála. Jemu patrí vďaka, že z Bratislavy nakoniec vyštartovalo spolu s klubovými až 10 autobusov.

Nastal deň D – deň odchodu – streda 24.8. v istom reštauračnom podniku, v ktorom sa už od skorého poobedia začali zbiehať slovanisti začal ,,check in” do autobusov a pomaly sa blížil čas odchodu, ktorý bol stanovený na 20:00 hod. Vládla super nálada, prečo by aj nie, keď Slovan dokázal, že vie hrať aj so súpermi zvučného mena, akým taliansky klub AS Rím bezpochýb je. Veď už v domácom zápase dokázal nemožné ... streliť gól do siete Rimanov a vyhrať 1:0. Nastal čas odchodu, všetci sme sa začali zbiehať pri autobusoch, kto si s kým sadne nebolo dôležité … hlavné bolo, že sa štartuje na jeden z najkrajších výjazdov. Autobusy sa pohli … ideme … prvá krajina mimo Slovenska je istá, Rakúsko. Došiel prvý problém na jednom z autobusov sa pokazila klimatizácia … nevadí snáď sa to rýchlo podarí opraviť a pôjdeme ďalej. Bohužiaľ autobus, ktorý odišiel skôr pred nami bol asi trochu „nervózny”. Medzitým sme stáli na 3-4 odpočívadlách, či čerpacích staniciach, a naraz nastal zlom. Policajti nám začali robiť eskortu a blokovali všetky vjazdy na odpočívadlá, takže v Rakúsku sa už nestálo. V autobuse bola vynikajúca nálada aj napriek tomu, že nám pomaly dochádzali nápoje a jedlo. Po asi siedmich hodinách nás policajti opustili … hneď sme zistili prečo … štátna hranica Italia, Italy, Taliansko.

Na prvom odpočívadle v Taliansku zostali niektorí z nás šokovani. Chceli sme skúsiť talianske pivo, bohužiaľ v Taliansku po 22-hej hodine nepredávajú alkohol. Samozrejme policajti stáli všade, keďže si rakúsky a taliansky policajti podali správu, že sme už na ceste. Vypadalo to tak, že taliani nášmu výletu veľkú prioritu nedávajú a tak sme putovali ďalej po diaľnici smerom na Rím. Keď sa už zdalo, že do Ríma dôjdeme v poriadku bez policajných kontrol – opak sa stal skutočnosťou.
 
Autobus, ktorý cestoval asi hodinu a pol pred nami zastavili niekoľko kilometrov od Ríma. Dostali sme echo zo správou - „Nechcú nás pustiť do mesta!!!“ Táto správa nás zastihla na jednom z talianskych odpočívadiel. Oddych sa zrazu zmenil, keď nám na hlavami začal lietať vrtuľník. Chceli sme prísť inkognito, ale náš plán nakoniec bohužiaľ nevyšiel. Carrabinieri nás odchytili pri vstupe do mesta. Všetci museli von z autobusu, alkohol a veci ako plechovky putovali do kufra … policajti okamžite začali prehľadávať miesta v autobuse. Nič nenašli a asi po 10 minútach sme sa vydali do Ríma na námestie Washington. Dorazili sme tam vo štvrtok niečo pred druhou hodinou na obed. Rozchod sme každý využili po svojom. Niektorí “Belasí” si išieli sadnúť na pohár kvalitného talianskeho vínka, iní na obhliadku kultúrnych pamiatok. Pri autobusoch sme sa mali stretnúť o  piatej. Po obhliadke historického Ríma sme sa vrátili v stanovenom čase pri autobusoch. Taliansky policajti v spolupráci s carrabiniermi nás pár minút po 18-tej hodine eskortovali v doprovode na štadión domáceho AS.

Na štadióne sme sa ocitli zhruba dve hodiny pred výkopom. Začalo sa vo veľkom fandiť, na na naše počudovanie nás bolo počuť viac ako domácich. Pri rozcvičke hráčov to už bolo s fandením narovnako, hlavne, keď prišli na trávnik hráči domáceho klubu. Zápas sa začal presne o 20:44. Pískal nám turecký rozhodca. Rimania sa do nás pustili a stalo sa to, čo asi každý čakal, inkasovali sme rýchly gól. Už v 11-tej minúte otvoril skóre po Tottiho rohu Perrota. 1:0 pre AS. Akcie sa na nášho brankára valili z každej strany ... zaváral Krkič, Totti a spol. Rimania nám nedali dýchať. Už sa zdalo, že čoskoro inkasujeme druhý gól a bolo by asi po zápase. Naši sa však nezlomili, keďže ich hŕstka asi 2000 ľudí hnala dopredu, aby odolali tlaku. Prišiel polčas a s nim spojený čas na oddych. Druhý polčas sa začal tak ako ten prvý, síce nie gólom ale neustálim rímskym tlakom. Jedna šanca striedala druhú. Brankár belasých Pútnocký doslova čaroval. Asi v 75-tej minúte nastal zlom. Z ihriska odišiel Francesco Totti. Fanúšikovia domácich to niesli s odporom keďže vedeli, že odchádza ich najväčší bojovník. V 82-hej minúte sa stal zázrak. Z ojedinelej akcie Slovana po Guedého pase dal gól Peter Štepanovský – žolík z lavičky (1:1). V sektore hostí nastalo niečo neopísateľné. Taký výbuch radosti asi v Ríme ešte nezažili. Bolo isté, že aj keď hráči AS Rím strelia gól na 2:1 nič sa nezmení a postúpi Slovan. Rimania sa však nevzdávali. Bojan Krkič, letná posila z FC Barcelona, sa zrazu ocitol sám pred Putnockým. Svoju megašancu však zahodil, čim podpísal definitívny ortieľ pre AS. Ten prišiel 3 minúty po riadnom hracom čase.

Koniec, klub z malej krajiny menom Slovensko, Slovan bez žiadnych hviezd vyradil AS Rím - veľkoklub s hráčmi ako Totti, Krkič, Heinze a mnoho ďalších. Naše oslavy nemali konca kraja. Na štadióne znelo známe slovenské – “Vstaňte , keď ste belasí“. Nikto nemohol uveriť, čo sa práve stalo. Bohužiaľ fanúšikovia domácich to niesli ťažko. Policajti nám dovolili opustiť štadión až okolo polnoci. Všetci sme odchádzali v presvedčení, že cesta domov bude krásna a zaujímavá.

Ako podťatí sme v autobuse oddychovali, unavení z fandenia (veď 2000 ľudí zo Slovenska prekričalo v určitých momentoch zápasu viac ako 45 000 fanúšikov domácich). Policajti nás odprevadili kúsok za hranice mesta. Začala tretia náročná časť - príchod domov. Všetci sme sa tešili na Bratislavu a na svoje postele. Ešte predtým však v autobuse nastala chvíľka, počas ktorej bol hore asi každý - bol ňou žreb Európskej ligy v Monaku. Netrpezlivo sme sledovali internet v mobiloch, keď naraz niekto vykríkol, že už losujú. Napätie sa v tej chvíli dalo v autobuse krájať nožom. Zo zadného radu sa ozvalo – vytiahli Slovan. ,,Sme v skupine F súpermi budú Paríž, Bilbao a Salzburg!” Dozvedeli sme sa to ešte v Taliansku (za nami totiž ešte stále boli ich policajné zložky). Prekročili sme hranice s Rakúskom, čakali sme, že to bude také ako predtým, že nám budú blokovať každé odpočívadlo. Teraz k nám boli zhovievavejší. Stojíme asi 400 kilometrov pred Bratislavou. Rozoberáme, či nepôjdeme skôr pozrieť kolegov zo skupiny -  Salzburg. Zozadu sa ozvalo: „Nie ... chceme byť čo najskôr doma na Slovensku!“ Tak sme vyrazili. V autobuse sa ešte preberalo ako ísť na výjazdy. Ešte chvíľková siesta a okolo 17:30 sme už boli pri športovej hale Pasienky. Po vystúpení z autubusu sme sa zhodli na jednom – Paríž, Bilbao a Salzburg, traste sa idú k vám Belasí …

"