Kozák pomaly stráca právo viesť reprezentáciu, za čo si môže sám: Zmení to?
Výkonnostný a hlavne výsledkový pád slovenskej reprezentácie pokračuje. Kde hľadať príčinu a ako to zmeniť?
Komentár Filipa Chudého
Zrejme aj vy poznáte tú reklamu, ktorá už niekoľko mesiacov beží hlavne pri futbalových zápasoch: „Slabota prihráva Planému, Planý ďalej Chromíkovi, strela ... a tri metre nad bránu. No aj tak to bola najlepšia akcia zápasu, posledný hvizd a 0:0.“ Určite to nebol úmysel od jej tvorcov, no akoby iba symbolicky opisuje to, ako sa v ostatných mesiacoch prezentuje slovenská futbalová reprezentácia. Ďalej sa v tej reklame spomína, že každý nudný zápas sa dá zmeniť na vzrušujúci zážitok, lenže už je na úvahu, či slovenská reprezentácia opäť môže spôsobovať vzrušujúce stavy pre našich fanúšikov pod vedením Jána Kozáka.
Pred mesiacom, po prehre na Ukrajine sme napísali, že treba bubnovať na poplach, aby sa náš národný tím prebral a my sa vôbec kvalifikovali na Euro 2020. Tiež bolo spomenuté, že Kozák musí ísť na koberček pred odbornú komisiu, kde by mal vysvetliť svoje rozhodnutia a tiež čeliť nepríjemným otázkam hlavne o nomináciách hráčov, pretože od toho sa všetko odvíja, rozumej prakticky každý problém našej repre. Pohlo sa niečo dopredu? Skôr naopak, ešte viac sme klesli.
Kým po zaslúženej ľvovskej prehre, veď sme si v prvom zápase Ligy národov nevypracovali ani jednu poriadnu šancu, bola aspoň viera, že nás to môže prebrať, po domácej prehre s Čechmi budeme skeptickejší. Nám totiž veľmi reálne hrozí, že vypadneme do tretej divízie LN, čo by znamenalo aj pád do tretieho koša pred žrebom kvalifikácie najbližšieho Eura. A to by už bol vážny problém, keďže potom by sme bojovali o dve postupové miesta možno proti dvom veľmociam, lebo aj tak môže dopadnúť žreb. V druhom koši by nám hrozil len jeden favorit.
Optimista síce povie, že však ak vyhrá Česko v utorok na ukrajinskej pôde, máme stále víťazstvo v skupine LN vo vlastných rukách, no realita je skôr taká, že tento prípadný výsledok by nás mohol tiež definitívne pochovať. Lebo ak bude hrať naša reprezentácia tak, ako hrá aktuálne, nemá šancu vyhrať dva zvyšné zápasy LN. A možno by neuhrala ani tri body.
Veď ako môžeme vyhrať, keď nemáme žiaden plán na víťazstvo? Je nemysliteľné, že my hráme doma ako favorit proti trápiacemu sa mužstvu a odrežeme si oba kraje kraje ihriska. Na pravé krídlo ide defenzívny stredopoliar, ktorému kryje chrbát hráč, ktorý v tejto sezóne dovtedy nehral ani minútu. Vľavo dáme dvoch pravákov, pričom ten v defenzíve hráva už dlhodobo prakticky len v reprezentácii, no a Mak je rýchlostný typ hráča, ktorý nemá svetovú kľučku na os ihriska, čiže aj jeho na ľavej strane vlastne futbalovo zabijeme. Keď k tomu pridáme, že dobre nepracoval ani stred poľa (čo sa už dlhšie opakuje) a obrana nebola najspoľahlivejšia, prehra je logickým vyústením diania na trávniku. Dobre sme hrali len vtedy, keď naskočil Weiss, Hamšík začal chodiť vyššie a hneď to do seba zapadlo. No stačila ďalšia chyba v obrane a opäť sme boli mimo.
Lenže naša reprezentácia je mimo už dlhší čas, čiže to ani zďaleka nie je iba o nevydarenom vstupe do LN. Ale čo iné sme mohli čakať, keď polovica národného tímu poriadne nehráva vo svojich kluboch. V aktuálnom výbere sú dvaja brankári bez praxe. Dostanú sa do neho defenzívni hráči, čo ani v našej lige neboli na svojom poste najlepší, pritom ich predčili Slováci, nie iba legionári! Odľahčene a zároveň pravdivo: „Hral si jeden polčas v Serii A? Okamžite ťa berieme, veď je to o 45 minút hernej praxe viac, ako majú iní reprezentanti...“ A na čo je nominovaných toľko stredopoliarov, keď stále aj tak hrajú tí istí? Aha, však v našej repre sú centrálni stredopoliari vlastne už hráči na kraj. Akoby Slovensko iných futbalistov nemalo. Lenže ono ich má, dokonca podávajú dobré výkony aj v kvalitných európskych ligách, či dokonca v európskych pohároch, len reprezentačným trénerom sú ignorovaní.
Pred zápasom s Českom sa hovorilo, že našou výhodou je zohratosť hráčov, po ňom už vieme, že je to naša slabina, ak tú zohratosť predstavujú hráči bez formy. Nový český tréner urobil to, že do nominácie vrátil bývalých reprezentantov a tiež povolal nováčikov, pričom každý z nich musel mať zápasovú prax. Základnú zostavu zložil len na základe formy a vyťaženia hráčov, preto v nej nebola papierová hviezda súpera Schick, či iní hráči z lepších líg ako je česká. Výsledok poznáme, Česi nás porazili, pričom ich novozložené mužstvo pôsobilo zohratosťou možno ešte aj lepšie ako naše. Minimálne v tom, že súper také chyby ako my neurobil.
Zhrnuté a podčiarknuté, slovenská reprezentácia sa dostala do ťažkej situácie. Ak obsadíme v skupine LN tretie miesto, tým vlastne prídeme o všetko, čo sme počas dobrého obdobia pod Kozákom získali. Pod jeho vedením sme sa totiž dostali na úplný vrchol druhého koša, no pádom do toho tretieho by sme sa vrátili do štádia, keď národný tím jej súčasný tréner prebral. Ak sa tak stane, Ján Kozák stratí aj poslednú výsadu, ktorá ho oprávňuje byť naďalej reprezentačným trénerom. Zatiaľ ním je ešte právom, ale pohár trpezlivosti už takmer preteká.
Je tak už iba na ňom, či v novembri ubráni s národným tímom ťažko vybojované pozície. Lenže ak to chce dokázať, mal by si konečne vstúpiť do svedomia, či je to možné s hráčmi, čo nehrávajú. Ostatné výsledky a výkony reprezentácie podľa nás dali jednoznačnú odpoveď. A pokiaľ sa Kozák bojí nevyhnutných zmien v kádri, SFZ bude musieť vykonať nevyhnutnú zmenu na poste trénera. Novembrový záver LN veľa napovie, ba možno až rozhodne.