UEFA sama zbytočne ošklbáva svoju zlatú sliepku
Európska pohárová jeseň nám už pokročila, ale nedá sa povedať, že by pokročilo aj zmýšľanie pánov z Nyonu…
Komentár Filipa Chudého
Doterajší priebeh skupinovej fázy európskych pohárov prináša tradične kvalitný futbal a po dlhých rokoch aj slovenskú radosť. Veď pre našich fanúšikov je oveľa príjemnejšie pozerať zápasy slovenského zástupcu medzi európskou smotánkou, ako súboje mužstiev z iných líg, hoc aj gigantov. Ale zároveň sa otvárajú otázky, čo to tá UEFA vlastne chce?
Najviac sa nás dotýka účinkovanie Spartaka Trnava, preto začnime pri ňom. Zatvorenie štadióna na jeho domáci zápas s Dinamom Záhreb bola hlúposť. Je to totiž príliš tvrdý trest za jeden chorál o rozkopaní slovanistu. Samozrejme, nemali ho trnavskí fanúšikovia v eufórii po víťazstve, aké ich rival doteraz nikdy nedosiahol, spievať, ale za toto sa nemôžu zatvárať štadióny!
Ak by prišlo k výtržnostiam, resp. k nejakému veľkému pochybeniu usporiadateľov, ktoré by reálne ohrozilo ľudské životy, potom by sa taký trest dal pochopiť, no takto nemá logiku. Pokuta by bola v poriadku, akceptovateľné by bolo aj zatvorenie časti tribúny, ktorá to spievala, ale plošne potrestať všetkých, je proste hlúposť. Futbal sa hrá pre fanúšikov, pokiaľ im budeme brániť na ne chodiť, futbal sa nemôže rozvíjať ďalej, pričom práve rozvoj futbalu by mal byť hlavnou náplňou práce jeho strešnej organizácie na starom kontinente.
Druhý prípad sa týka odvety v Záhrebe. Domácim uzavreli časť štadióna, ale podstatnejšie je to, že fanúšikovia na oboch stranách opäť nemohli mať zodpovedajúci zážitok kvôli hmle. Je síce pravda, že proti prírode sa ťažko bojuje, ale vždy sa môže predvídať dopredu. Kombinácia jesene a neskorého večera takéto situácie prináša. Navyše Záhreb je na hmlu háklivejší. Na čo sa preto hralo až od 21:00? Dokonca v letnej verzii času je to 22:00. Keď sa v Istanbule mohlo hrať v druhom zápase skupiny o 16:50, prečo sa nemohlo aj v Záhrebe? Bolo by to férovejšie aj z toho pohľadu, že by sa zápasy rovnakej skupiny hrali súbežne.
A nech sa nikto neoháňa tým, že však preto, aby to bol lepší čas pre televízie. Tie už len mali „radosť“ z toho, že takmer nič nebolo vidieť. Za takýto produkt necálovali veľké peniaze za televízne práva. Nehovoriac o fanúšikoch, ktorí si kúpili lístky a ešte za vlastné aj cestovali na zápas. A reklamy sponzorov tiež neboli viditeľné. Kto preplatí všetky straty? Chápeme, že vzhľadom na nabitý kalendár sa ťažko dal zápas preložiť, ale páni z Nyonu by mali trochu premýšľať, skôr než urobia nejaké rozhodnutie. Lebo potom my bolo aj vidieť a aj by sa mal na to kto z tribún pozerať.
Keď si k tomu pripočítame, že výkladnej skrini klubového futbalu, ktorou hlavné fázy Ligy majstrov a Európskej ligy bezpochyby sú, stále ani v roku 2018 nepomáha video, potom sa nečudujme, že keď niekoho fauluje trávnik v spojení s gravitáciou, odpíska sa to ako pokutový kop…
UEFA vytvorila skvelý produkt, ktorý znáša zlaté vajcia, ale sliepkami (myslené doslovne, nie urážlivo) sú hlavne fanúšikovia kupujúci produkt (vďaka tomu do toho dávajú peniaze televízie a sponzori), no a tiež kluby, ktoré produkt vytvárajú. Preto by si UEFA nemala strieľať vlastné góly. Fanúšikovia patria na tribúny, z ktorých by malo byť niečo vidieť (nemyslíme cirkus v pokutovom území) a od toho sa všetko ďalšie odvíja. Aké jednoduché.