Trnava si musí nájsť nového „blázna“, inak slovenský futbal zaplače
Dlhé roky sme čakali, kým slovenský klub prehovorí v európskom pohárovom futbale. A keď sa konečne dočkáme, nemôže byť tomu koniec!
Komentár Filipa Chudého
Slovenský futbal prežíva rušnú jeseň. Dokonca sa stalo toho toľko, že človeka už neprekvapí nič. Nočný flám reprezentantov? Takých ešte bude. Odchod Kozáka? Skôr či neskôr by prišiel. Jeho legendárna tlačovka? Aspoň sa rozvírila hladina. Pád reprezentácie z ťažko vybojovaných pozícií? Vzhľadom na výsledky a výkony zaslúžený. Kauza Weiss? Škoda slov. Nuž a aby nebola nuda ani v závere prvej časti sezóny, prišlo vo futbalovej Trnave k zemetraseniu.
Pre niekoho síce nečakané, no keď si pospájame súvislosti, až taký šok to nie je. O odchode prezidenta klubu Dušana Keketiho sa totiž hovorilo už dlhšie a prišiel by zrejme tak či tak, bez ohľadu na okolnosti. Podobné to bolo aj v prípade generálneho manažéra Pavla Hoftycha, ktorého prácu stále značná časť Trnavy na jej škodu nevie doceniť. Lenže úspech sa na Slovensku neodpúšťa, tak čo si tu bude nervy ničiť... Tréner Radoslav Látal vycítil, že keď nebude mať nad sebou človeka, ktorý si ho vybral, jeho stolička by nebola až tak pevná. A vždy je lepšie pre životopis skončiť sám po úspechu, ako keď vás vyhodia. Preto je jeho odchod vlastne logický.
Pre verejnosť je najväčším prekvapením koniec majiteľa klubu Vladimíra Poóra. Keď totiž niekto po 25 rokoch razantne vyhlási, že okamžite končí, nie je to štandardné. Ale aj v jeho prípade boli náznaky, že sa niečo také môže stať. Ak si totiž pozriete jeho podnikateľské rozhodnutia za ostatný čas, keď sa napr. už minulý rok hovorilo, že ide predať svoje nosné podniky vrátane Spartaka Trnava, potom to až také šokujúce nie je. Do toho si pridajme výsledky komunálnych volieb, v ktorých sa rúcali istoty. To by ale pomohlo aj slovenským iným mestám… Ale späť k futbalu a téme. Poórov koniec je vlastne logickým vyústením celkového diania, len mal možno radšej zvoliť inú formu, lebo takýto koniec si ani on nezaslúžil.
Ale dá sa pochopiť, že mal toho už plné zuby, pretože dostával až nezmyselne veľa urážok na svoju osobu. To je však slovenský trend, že fanúšikovia nadávajú na majiteľov klubov. Pritom keby nebolo ich, žiaden profesionálny futbal by na Slovensku neexistoval. Čo si ľudia na tribúnach, ale možno skôr v diskusiách na internete akosi nechcú uvedomiť. Nebudeme tu robiť sudcu, ani riešiť to, čo koniec Poóra bude znamenať pre trnavský a tým vlastne aj pre slovenský futbal, lebo je to predčasné. Len chceme veriť, že sa nájde ďalší takýto „blázon“, čo bude dávať toľko peňazí do futbalu.
Je však veľká škoda, že niečo takéto sa stane práve vtedy, keď sa konečne nejaký slovenský klub dokázal presadiť v pohárovej Európe, na čo sme túžobne čakali dlhé roky. Namiesto toho, aby sme riešili, ako to zúročiť a nadviazať na to, tak sa otvárajú skôr existenčné otázky. Ale zdôrazňujeme, zatiaľ sú všetko len špekulácie. Náš majster totiž stále funguje ďalej a sezónu by mal normálne dohrať. Veď hráči si vlastne sami na seba zarobili a niečo ešte určite kvapne. Ak však chceme, aby náš tradičný klub nezačal v blízkej dobe podliezať vysoko nastavenú latku, musí ho čo najrýchlejšie prevziať niekto nielen s odbornými kvalitami, ale hlavne plným mešcom peňazí. Ak totiž Trnava zníži rozpočet, na súčasné úspechy bude len spomínať.
Apropo. Opäť veľká poklona trnavským hráčom, ako nás skvele reprezentujú na európskej scéne. Keď si totiž uvedomíme, že nášmu majstrovi chýbalo šesť dôležitých hráčov, z ktorých by zrejme každý hral v základnej zostave, ak by bol vo štvrtok k dispozícii. Pričom podobné problémy majú už pomaly pred každým stretnutím. Pridáme k tomu zemetrasenie v klube, čo psychike hráčov nepomohlo. Doplníme o náročný program, aký má v nohách aktuálne minimum klubov v Európe, ak vôbec niekto. Veď kto už odohral 33 súťažných zápasov, čo je pre niektorých porcia na celú sezónu? Napr. Real Madrid, Barcelona, Bayern, PSG majú v nohách zatiaľ len po 20 duelov. Anderlecht ich má 22, čiže len dve tretiny z trnavskej porcie.
Proste keď si to všetko sčítame, európske výsledky Trnavy podporené remízou z Bruselu vyznievajú priam famózne. Tento klub a jeho skvelý tím si nezaslúžia, aby sa to rozpadlo ako domček s karát. Slovenský futbal by to totiž výrazne pocítil a zaplakal by. Preto verme, že sa nájdu ľudia, ktorí udržia Spartak na európskej pohárovej mape aj v ďalších sezónach.