Mladíci otvorili Pandorinu skrinku slovenského hokeja: Na facebooku to však skončiť nemôže
Statusy mladých hokejistov na sociálnej sieti na adresu Bokroša a spol. vzbudili vlnu záujmu. Verme, že iba tam to neskončí.
Komentár Filipa Chudého
Svetový šampionát hokejistov do 20 rokov sa síce skončil, ale zdá sa, že na Slovensku si dáme ešte predĺženie s nejasným výsledkom. Postarali sa o to dvaja hráči neúspešného tímu svojimi vyjadreniami. Najprv sa ozval Martin Pospíšil, ktorý bol vzhľadom na očakávania najväčším hráčskym sklamaním slovenskému mužstva. Neskôr ho podporil Miloš Fafrák, líder minoritnej časti družstva z MS, ktorá zažila tohtoročný projekt 20-ky v extralige.
Keďže v novembri uplynie 30 rokov od vyštrnganej demokracie, nebudeme hráčov haniť za to, že vyjadrili svoj názor. Vzhľadom na slobodu slova na to majú právo. Tiež sa však žiada dodať, že takto sa profesionál nespráva. Problém sa dá riešiť aj iným spôsobom. Vzhľadom na vážnosť svojich slov s tým mali ísť nie na facebook, ale za nadriadenými tých, čo očiernili. Čiže prezident zväzu, manažér reprezentácií, výkonný výbor zväzu. Pretože týmto poškodili celý SZĽH, nie iba Ernesta Bokroša a Romana Ulehlu. Veď ktorí sponzori sa chcú spájať s organizáciou, v ktorej jej vlastní členovia hovoria o nekalých praktikách?
Ale keďže Pandorina skrinka je už otvorená, mala by sa poriadne preskúmať. Nebudeme tu však robiťsudcov, že na ktorej strane je pravda v tomto prípade, to nech si riešia kompetentní. My sa len pozastavme nad niektorými vecami.
Bokroš je trénerom 20-ky ôsmu sezónu za sebou, pričom ani v jednom prípade s ňou nebol na pokraji vypadnutia. Navyše v roku 2015 s ňou získal bronz, čo je jeden z najväčších úspechov nášho mládežníckeho hokeja v histórii. Výsledky vzhľadom na možnosti má teda akceptovateľné, hoci ich ani nemožno vyzdvihovať. A či sa to jeho kritikom páči alebo nie, je to jeden z najúspešnejších trénerov v histórii slovenského hokeja. Vyhral slovenskú aj českú extraligu, bol ako asistent pri top úspechoch áčka a nestratil sa ani pri 20-ke. Koľko trénerov u nás je na tom lepšie?
Vďaka internetu a sociálnym sieťam sa svet zmenil, preto tiež nemožno prehliadať to, že v diskusiách sa Bokrošovi nakladalo už aj v minulosti. Reči o obálkach, protekcii, jeho správaní atď. tu boli aj predtým. Všetko to však boli len nepriame tvrdenia, nespomíname si totiž na prípad, že by proti nemu vystúpil niekto oficiálne a riešila ho disciplinárka alebo orgány činné v trestnom konaní. Teda mohli to byť len (nepodstatné) reči nespokojných rodinných príslušníkov a kamarátov hráčov, ktorých nezobral do tímu. Lebo každý reprezentačný tréner má logicky aj nepriateľov.
Toto v žiadnom prípade nie je obhajoba Bokroša, no ak je naozaj taký, ako sa píše v diskusiách, prečo je tak dlho vo funkcii? Mimochodom, naposledy ho do nej vymenoval manažér reprezentácií Miroslav Šatan, vo verejnosti najrešpektovanejšia postava slovenského hokeja. A keď sme už pri ňom, bol Šatan vôbec pozrieť náš druhý najvýznamnejší hokejový výber na jeho vrchole v Kanade? Lebo sme o tom nepočuli. A pritom by to mala byť jeho práca, alebo nie?
Každému je jasné, že tento rok nebolo s našou 20-kou všetko v poriadku, ak v nej vôbec niečo fungovalo optimálne. Zlé výsledky mala už v projekte, ešte horšie aj so zámorskými posilami na samotných MS. Hráči, česť výnimkám, hrali mizerne, lavička nevedela reagovať a evidentne dusno bolo aj v kabíne. Vlastne môžeme byť radi, že boli na turnaji ešte slabšie tímy, lebo s takouto kombináciou faktorov sa mohlo aj vypadnúť.
V tejto chvíli je vysoko pravdepodobné, že Bokroš ako tréner pri 20-ke skončí, ale to sa dalo tušiť už aj pred statusmi hráčov. Zaujímavejšie bude skôr to, kam sa celá táto kauza posunie a kde to až zájde. Ak je čo i len trochu pravdy na „platení kartou“ a podobných praktikách, potom to treba razantne a raz a navždy (vy)riešiť, lebo zatiaľ sa o tom iba nepodložene hovorí.
Toto je vlastne to podstatné, na čo sa treba pozrieť. Tréningové metódy, komunikácia s hráčmi, taktika, technické záležitosti a iné veci, čo sa hráčom nepáčili, to nech si vyriešia interne na zväze, že akú cestu chcú preferovať. Lebo v kolektívnom športe vždy niekto bude nespokojný, tréner proste nemôže ulahodiť každému zverencovi. Niekomu sedí to, inému tamto. Navyše za mnohé veci nemôžu ani tréner a manažér, ale skôr celkovo zväz.
Je sympatické, že mladí hráči sa nebáli ozvať, ale teraz sa nemôžu báť ani prijať zodpovednosť za svoje slová. Ak totiž niekoho obviníte, musíme aj reálne dokázať, že to tak naozaj je. Nemôže to skončiť pri facebookovom statuse, inak ide iba o nepodložené slová, ktoré sa môžu obrátiť proti vám. Pospíšil a Fafrák v hokeji zatiaľ nič nedokázali, no ak pomôžu odhaliť nekalé praktiky v slovenskom hokeji, môžu sa stať jeho legendami. Alebo môžu dopadnúť aj oveľa horšie…
V každom prípade, slovenský hokej má ďalšiu kauzu namiesto pozitívnych výsledkov. A či mu pomôže, to ukáže až jej výsledok. Páni zo zväzu, len nezametajte pod koberec!
