Práve skončený týždeň sa stal definitívne minulosťou. Odohrali sa v ňom zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet futbalu. Prinášame vám fejtónovým perom napísané to najzaujímavejšie, čo nám futbal ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Koniec je začiatok!

S Rusmi máme spoločné akurát tak to, že sme Slovania. Inak nás vo všetkom prevyšujú. Majú viac obyvateľov, finančných možností, vodky a aby toho nebolo málo aj ropy majú podstatne viac. A čo máme my? No my máme schopnosť ako upliesť z hovna bič! Ale aj to iba výnimočne.

Za posledné dva roky sme ním vyplieskali všetkých na čele s majstrami sveta a mysleli sme si, že to pôjde samo. Piatkový večer nám zresetoval hlavy a vrátil nás do reality. Skončili sa sny o Eure 2012. Naopak iné sny to začalo. Niektorí snívajú o konci Vladimíra Weissa. Tento sen im môže splniť iba Ján Kováčik aj to iba za predpokladu kvalitnej náhrady. A to je ďalší sen! U nás sa Weissovi približuje iba Griga. Zrejme to nebude náhoda, že majú prakticky totožnú trénerskú filozofiu. Skočme si na trénerskú exkurziu do Česka keď už máme k sebe tak mentálne blízko. Česi si vybrali Bílka a ten rozhodne výsledkami nejde ako pílka. Komňacký mu v tom „pomáha“ ako asistent. Vrbu sme naopak ako asistenta mali už my pri Kocianovi. Jarolíma sme tu mali ešte nedávno a Straku ešte predtým. Aká náhoda, že všetci na Slovensku aj trénovali. Výsledky mali u nás rôzne, ale nikto z nich Weissa neprevýšil. Takže nám zostáva už iba zahraničie. Tam už aj lepších trénerov vidím. Takže už si len treba nachystať minimálne 3x vyšší rozpočet ako na Weissa a prípadný záujemca zdvihne aj telefón, s tým, že má čas začať rokovať o zvýšení ponúkanej sumy. Lenže bolo by snom si myslieť, že niekto takého odborníka aj zaplatí. A kde máme istotu, že to nebude nový Glen Hanlon? Nikde! Nešime horúcou ihlou tam kde nie je najväčší problém! Radšej konečne zašime skutočné problémy nášho futbalu!

Odprosme ich!

Piatok nám opäť ukázal dva staré problémy. Štadión a fanúšikov. Štadión stále nemáme a dokým stále budeme mlátiť prázdnu slamu ani mať nebudeme. Naopak fanúšikov máme, lenže nie na tribúnach pri zápasoch reprezentácie. Spomínate si na 14.10 2008? Deň pred zápasom Slovensko- Poľsko, ktorý paradoxne otočil našu reprezentáciu na úspešnú vlnu sa to začalo. Občianske združenie Belasá Šľachta a Ultras Slovan vyzvali na bojkot slovenskej futbalovej reprezentácie. Ostaní ich v tom podporili a neskôr sa pod to aj podpísali. Chceli „len“ zmenu v našom futbale. Prešli takmer 3 roky a nič z toho po čom volali sa prakticky nezmenilo. Prezident je nový, ale problémy sú stále tie isté. A tak sme opäť zažili ako hosťujúce mužstvo sa u nás cítilo ako doma vďaka fanúšikom. Slováci navyše ako veľký „podnikatelia“ samozrejme predávali Rusom svoje lístky, veď na čo tam budem mrznúť ja, si asi povedali.

A teraz si predstavte ako by vyzeral zápas keby jedna celá tribúna bola obsadená iba ultras fanúšikmi zo všetkých kútov Slovenska. Že nemožné? Stačí si spomenúť na zápasy na Tehelnom Poli za éry Dušana Galisa keď „nepriatelia vyfajčili fajku mieru“ a hnali našu „repre“ vpred. Neverím tomu, že by naši chlapci nepodali minimálne o 10% lepší výkon a súperi by nešli minimálne o 10% dole. Nezmenilo by to potom situáciu tak, že napríklad my by sme dali nejaký tečovaný gól? Možno áno, možno nie! Ale rozhodne by sme mali chcieť takú atmosféru, aby súperi už v rozcvičke museli použiť „pampersky“! Je na SFZ, aby aspoň začala dialóg so signatármi bojkotu. Majú na to dostatok času. Do začiatku ďalšej kvalifikácie zostáva necelý rok. Inak bude naša reprezentácia opäť hrať proti Grékom a Bosniakom dvakrát vonku.

Zhrnutie v zhrnutí

Hralo sa všade vo svete, ale ja mám už iba tri veci na srdci. Treba zagratulovať Angličanom, že nezopakovali nepostup na predchádzajúce Euro. S Martinom Škrtelom treba naozaj dúfať, že Matteo bude mať talent po „fotrovi“. A Mirovi Karhanovi treba rozhodne poďakovať za 16 rokov v reprezentácií.