Či sa to niekomu páči alebo nie, Chicago Blackhawks patrí medzi najlepšie organizácie NHL. Dlhodobo. Čierni Jastrabi si ale druhý raz za sebou nezahrajú vo vyraďovacích bojoch. Stáva sa z toho pre Hawks akýsi nový trend?

Rok 2010 – Stanley cup. Rok 2013 – Stanley cup. Rok 2015- Stanley cup. Marián Hossa získal poháre tri, Tomáš Kopecký dva, Michal Handzuš jeden. Čo sa stalo s Chicagom Blackhawks potom? Nedá sa vyhrávať stále, nedá sa vyhrávať večne. Aj najlepší hráči stratia časom fazónu, súperi sa na nich pripravia, prípadne im chýba motivácia. Keď k tomu pridáme platový strop a vzhľadom na vynikajúce výsledky, nevýhodné voľby v drafte, nie je náročné prísť o drinou vydobyté pozície.

Hawks zaznamenali od roku 2015, kedy vo finále NHL porazili Tampu Bay, pád. Nie strmý, ale došlo k ústupu, čo sa ale v expertných kruhoch aj čakalo. V ročníku 2015/2016 klub postúpil do play-off, kde nestačil v derby na St. Louis Blues a vypadol po sedemzápasovej dráme. Ročník na to prišlo rýchle vytriezvenie a vypadnutie 0:4 na zápasy s Nashville Predators, rovnako v prvom kole. Minulá sezóna bola pre Chicago katastrofálna a o play-off sa mohlo Jastrabom až na pár lepších období len snívať.

Prišiel ročník 2018/2019, pred ktorým sa nedalo presne určiť, akým smerom sa budú Blackhawks uberať. Objavili sa diskusie, že ak klub nezačne opäť získavať ocenenia a tituly, fanúšikovia sa mu otočia chrbtom a vo väčšej miere sa vrátia k baseballu, basketbalu či po novom futbalu, ktoré v meste prosperujú. Ako sa ale ukazuje, išlo iba o konšpiračnú teóriu, ktorá má ďaleko od pravdy. Chicago však play-off nakoniec neurobilo, navyše, skončil legendárny kouč Joel Quenneville a nahradil ho mladík Jeremy Colliton.

Niekto súhlasiť nemusí, ale práve obdobie, keď Coach Q klub opustil bolo akýmsi dnom, spodkom sínusoidy, ktorá začala padať po zisku Stanley Cupu v roku 2015. Klub sa hľadal, hviezdami sa nedarilo, body sa strácali, ale – hala bola stále plná a faktom je, že Chicago má najvyššiu návštevnosť v celej lige, pričom čo sa fanúšikov týka, organizácia patrí medzi najpopulárnejšie. Priaznivci sa navyše po slabších sezónach preriedia z tých, ktorí boli len pobláznení a tvorili takzvaný „bandwagon“ a tých, ktorí to s Hawks myslia vážne. Z dlhodobého hľadiska to môže klubu pomôcť, pretože, ako spomíname vyššie, nedá sa vyhrávať večne.

Dnes už vieme, že Chicago si play-off nezahrá ani druhý rok po sebe, ale v posledných týždňoch veľké percento priaznivcov Jastrabov jasalo. Klub bude súčasťou novej série Global Series a na jeseň ho uvidíme v prípravnom zápase v Berlíne a v ostrom dueli NHL v Prahe. To popularite okolo Hawks len pomôže, pričom fakt, že v tejto sezóne neboli vyraďovacie boje, už bude prakticky bezpredmetný, pretože bude začínať nový ročník.

Čo ale urobiť, aby klub o rok už v TOP 16 nechýbal? Jonathan Toews a Patrick Kane zažili kvalitný ročník, v ktorom patrili medzi najlepších hráčov celej ligy, a teda klub bude robiť, čo môže, aby o nich neprišiel. K tomu treba prirátať mladíka Alexa DeBrincata, ktorý zlomil 40-gólovú hranicu a je prísľubom do budúcnosti. Hovorí sa o výmene jedného z obrancov Keith – Seabrook, ktorí majú podpísané lukratívne kontrakty, pričom nedotknuteľná nie je ani pozícia brankára Coreyho Crawforda.

Tréner Jeremy Colliton ukázal, že v ňom drieme potenciál a dostal priestor na prácu, generálny manažér Scott Bowman nebude tolerovať tretí rok bez prestížneho play-off, pretože je to chlapík, ktorý si jednoducho zvykol na úspech. Aj keď sa to môže zdať pritiahnuté za vlasy, táto sezóna vyzerá byť pomyselným dnom Blackhawks a zakončením ich dočasného pádu, pričom ku koncu badať progres. Teraz môžeme len polemizovať o tom, či Hawks pôjdu po titule, dostanú sa do play-off alebo si vyraďovacie boje nezahrajú najbližšiu dekádu. Jedno je ale momentálne isté – počet ich fanúšikov a miera popularity sa neriedi, práve naopak.