Trnava prežila rok futbalových snov: Vedela, čo je veľké, zaujímavé a dôležité
Trnavský Spartak prežil futbalový rok ako z rozprávky, pričom takúto jazdu dokázal absolvovať ako prvý slovenský klub. Sústredil sa totiž na podstatné veci, nie na tie preň malé, nezaujímavé a nedôležité.
Komentár Filipa Chudého
Spartak Trnava prežil rok futbalových snov. Začiatkom mája 2018 spečatil zisk majstrovského titulu po 45 rokoch. Následne postúpil do skupiny Európskej ligy, kde získal sedem bodov, čo je slovenský rekord v skupinovej fáze európskych súťaží. No a teraz triumfoval v Slovenskom pohári po 21 rokoch. Keď k tomu pripočítame všetky okolnosti, ktorých spísanie by stálo za dizertačnú prácu, je ten rok ešte zaujímavejší, ba zrejme aj najpútavejší v novodobej slovenskej futbalovej histórii. V nejakej inej krajine by o tom už snáď točili aj film, veď taký silný príbeh len tak nenájdete.
Niet pochýb o tom, že ostatné dve sezóny budú v našich futbalových dejinách označované ako trnavské. V tej minulej totiž nikto neprebil zisk titulu, no a v tejto nasadil Spartak pre ostatné naše kluby latku neprekonateľne vysoko už na jeseň. Na jar sa mohlo diať čokoľvek, ale skvelú jazdu Európou nemohol nikto ničím prekonať, hoc by vyhral na domácom piesočku aj všetky zápasy rozdielom triedy. Majstrov a víťazov pohára máme totiž každý rok, ale úspechy na európskej scéne iba raz za dlhý čas. Veď aj zo sezóny 2005/06 si každý spomenie prakticky len na parádnu jazdu Artmedie, a to Ružomberok vtedy získal double, lenže aj to zostáva z historického hľadiska v európskom tieni Petržalky. Tak to proste je.
Zisk Slovenského pohára je pre Trnavu nádherná bodka za mimoriadne úspešnou sezónou. Tá bola zo športového hľadiska ešte úspešnejšia ako tá majstrovská, hoci emocionálne to bolo možno naopak. Lebo keď na niečo túžobne čakáte 45 rokov, je to silná emócia, keď to príde.
Úspešné trnavské obdobie je to o pozoruhodnejšie, že sa za ten čas vystriedali pri tíme viacerí tréneri, obmenilo sa vedenie klubu, v kádri boli desiatky hráčov a do toho aj búrlivé obdobia s fanúšikmi. V každom prípade je jasné, že v Trnave vedia, ako sa má zložiť úspešné mužstvo, veď aj to súčasné má veľkú silu.
Po jeseni sa síce rozpadla takmer celá kostra Spartaka, ale v klube opäť trafili na správny mix hráčov. Prišli skúsení futbalisti, stredná generácia a aj mladí hráči. Väčšina z nich má skúsenosti z kvalitných líg, čo sa prejavilo na ďalšom úspechu. Už pred jarnou časťou sme napísali, že v zime sa najlepšie posilnila práve Trnava. Navyše v kádri zostalo niekoľko dôležitých hráčov, ktorí ukázali svoje kvality aj na jeseň pri európskom dobrodružstve. A hoci sa futbalový proces pri skladaní zostavy oklamať nedá, preto to ligové trápenie, už od konca jesene bol pre Trnavu jedinou skutočne dôležitou súťažou Slovenský pohár. A ona ho vyhrala.
Niektorí poukazujú na trnavské problémy vo Fortuna lige, ale jej cieľom predsa ani nebola obhajoba titulu. Veď aj majiteľ klubu na jeseň povedal, že už na začiatku sezóny si spočítali dve a dve, preto vedeli, že nemôžu mať tri priority. Vybrali si dve, no a v oboch uspeli. Európa a Slovenský pohár boli pre nich v tejto sezóne veľké, zaujímavé a dôležité. Ani top svetové kluby nemajú na to, aby ovládli všetky súťaže. V malom Ríme to pochopili, preto sa môžu zoširoka usmievať.
Že bola pre Trnavu tento rok liga akoby malá, nezaujímavá a nedôležitá? Ale veď trofej má v rukách aj teraz, európsku miestenku k tomu a skvelé účinkovanie v pohárovej Európe sa zapísalo do histórie. Čo by získala tým, že by bola v lige napr. druhá? V praxi absolútne nič, skôr tým mohla veľa stratiť. Veď ak by sa sústredila na ligu, je možné, že by nehrala skupinovú fázu Európskej ligy a Slovenský pohár jej tiež mohol ujsť pomedzi prsty.
Spartak prežíva historické chvíle novodobých dejín, pričom veľa ľudí si ani stále poriadne neuvedomuje, čo vlastne dosiahol. Najlepšie to vystihuje asi konštatovanie, že takúto ročnú jazdu na vlne úspechu pred ním žiaden slovenský klub nedokázal prejsť. Čiže medzi ziskom dvoch trofejí aj prerazenie v pohárovej Európe. Možno sa to dá prirovnať iba k 1. FC Košice v rokoch 1997 a 1998, lenže východniari vtedy v skupine Ligy majstrov nezískali ani bod, pričom v predkolách mali len dvoch súperov a z toho iba jedného ťažkého. Ani Artmedia nedokázala na európsky úspech hneď v tej sezóne nadviazať na domácej scéne.
Trnava bola na konci jesene klubom, ktorý mal v tom čase na konte najväčší počet odohraných súťažných zápasov spomedzi všetkých klubov Európy. Kým iní mali prestávku, ona počas reprezentačných termínov musela dohrávať zápasy Slovenského pohára, keďže v pôvodných termínoch hrala Európsku ligu. A to pripomíname, že sezónu začala prvým zápasom už v čase semifinále MS 2018, pričom odvtedy až na pár výnimiek mala celú jeseň v režime anglických týždňov.
Slovenský pohár je v správnych rukách, nikto si ho viac v tejto sezóne nezaslúžil ako Spartak. V klube však zároveň musia urobiť všetko preto, aby na historický rok dokázali nadviazať v čo najväčšej miere. A musia robiť rýchlo, lebo nová sezóna pre nich štartuje opäť už v júli. No ak budú odvádzať naďalej dobrú prácu pri tvorbe tímu, niet sa čoho báť. A to by si mali uvedomiť aj trnavskí fanúšikovia, lebo čo viac ešte chcú? V slovenských podmienkach sa viac dosiahnuť asi už nedá, veď ako sme uviedli vyššie, ani to pred Trnavou nikto nedokázal.