O mladšom z bratov Ihnačákovcov by v rámci seniorského hokeja vedeli rozprávať skôr v Košiciach, ako v rodnom Poprade, kde ho však na cestu profesionálneho hráča pripravili v mladosti. Svoju kariéru medzi dospelými naštartoval v práve v tíme terajších Oceliarov, kde bol počas 4 sezón veľmi produktívny. Už po svojom prvom ročníku zaujal vedenie Toronta, ktoré si ho na drafte vybralo z celkového 171. miesta. Za Javorové Listy však nastúpil až. v sezóne 1985/1986. V zámorí sa však nepresadil ako by si asi prial a počas 6 rokov hrával prevažne v nižších súťažiach. V dvoch ročníkoch si na seba niekoľkokrát dal dres Toronta a na jeden zápas aj Detroitu Red Wings. V najlepšej lige sveta odohral iba 56 stretnutí základnej časti, v ktorej bodoval v 17 prípadoch (8 + 9). Jeden štart si pripísal aj v play off (bez bodu). Pamätnejšie chvíle zažil AHL. Vo farmárskej súťaži bodoval 300-krát (131 + 169), na čo potreboval 292 štartov. Po návrate do Európy hrával v Nemecku, Švajčiarsku, až sa nakoniec vrátil na Slovensko, kde dlhé roky obliekal dres Košíc. V svojich posledných aktívnych rokoch hájil farby rodného Popradu a kariéru ukončil po sezóne 2005/2006 v Martine.