(Ne)oprávnená kritika voči slovenskej nominácii na Euro: Všetky oči na Lobotkovi
Kým hokejová reprezentácia urobila v kádri pred šampionátom rez, futbalová vyrukovala s ošúchanou nomináciou. Na mnohé mená sa valí kritika.
Komentár Filipa Chudého
V reprezentácii by mali hrať tí, čo majú zápasovú prax, požadovanú výkonnosť, hodia sa do koncepcie a majú hlad po úspechu. Ďalej musia mať ľudské hodnoty, aby boli vzorom pre ďalšiu generáciu, keďže musia reprezentovať aj mimo ihriska. Čiže žiadne flámy a trucovanie počas zrazov tu nemajú miesto. V neposlednom rade musia byť hráči zdraví a fyzicky pripravení, pretože dnes na vrcholovej úrovni je to dôležitejší atribút pre úspech ako talent. Psychická odolnosť je v profesionálnom športe nutnou samozrejmosťou, čo by aj Naomi Osaková mohla vedieť. To sú základné poučky, z ktorých by sa malo vychádzať všade vo svete.
A teraz sa pozrime na Slovensko. Nominácia futbalovej reprezentácie na európsky šampionát je vonku a hneď v prvých minútach po jej oznámení vyvolala v národe búrku nevôle. Je to historicky tretí slovenský výber na veľký turnaj, pričom si dovolíme povedať, že už za prvých pár hodín má výrazne viac negatívnych reakcií, ako tie predchádzajúce dve dokopy. Dôvod je jednoduchý, podmienky z prvého odseku nespĺňa približne polovica nominovaných hráčov a futbalový národ nie je slepý.
V niektorých prípadoch je to až extrém, pretože vybraní jedinci nespĺňajú možno ani tretinu. Menovať netreba, každý vie, kto v klube dlhodobo nehráva, kto v národnom drese nemá zodpovedajúcu výkonnosť a kto si akými kauzami prešiel. Fyzická pripravenosť je pri mnohých hráčov tiež otázna. Jediný atribút, ktorý spĺňa snáď každý, je to, že sa hodí trénerovi do koncepcie. Aká však tá koncepcia je, to sa futbalová pospolitosť stále snaží nájsť.
Zopakujme slová, ktoré používame pri každej nominácii. Jediný zodpovedný je tréner, pretože on je za ňu platený. Zároveň to znamená, že pokiaľ mu to vyjde, bude oslavovaný, ale pokiaľ nie, právom bude „ukrižovaný“ verejnosťou, odborníkmi aj médiami. Teda aspoň tak by to malo v normálne fungujúcej spoločnosti byť. My sme však na Slovensku a naša krajina je stále ešte len vo vývoji.
Kto sleduje dianie a celkové pomery okolo našej reprezentácie, toho nominácia nešokovala. Menším (pozitívnym) prekvapením je iba to, že Albert Rusnák (konečne) doplatil na svoje už dlhodobo zlé výkony v národnom drese. Je to síce kvalitný futbalista, ale treba to ukázať aj na trávniku. Verme, že mu táto facka pomôže. Negatívne zaujalo to, že v nominácii nie je Matúš Bero, čiže hráč, ktorý spĺňa skoro všetko vymenované v prvom odseku, teda evidentne okrem tej koncepcie…
Ostatné sa dalo čakať už niekoľko dní, stačilo si len pospájať súvislosti. Zápas s Bulharskom nemal na to skoro žiaden vplyv. Ak teda nerátame zranenie Davida Strelca. Je to síce veľký talent nášho futbalu, ale pri všetkej úcte k nemu, počas jarnej časti neukazoval reprezentačnú výkonnosť. Ak si niekto myslí, že áno, potom v národnom drese mohla pokojne byť polovica Slovákov z Fortuna ligy. Hráča netreba umelo tlačiť, ako napr. pri zostave sezóny, kde sa dostane na úkor lepších strelcov… Strelec a ľudia okolo neho by sa skôr mali zamyslieť, prečo vo veku 20 rokov je opäť zranený bez cudzieho zavinenia. Inak povedané, niečo robia evidentne zle a treba to zmeniť, inak žiadna veľká kariéra, na ktorú má predpoklady, proste nebude.
Ak by duel s Bulharmi mal vplyv na záverečnú nomináciu, potom taký Vavro by v nej nemal čo robiť. Opäť totiž predviedol „vavrovinu“, akých sme v jeho podaní videli v zápasoch už desiatky. Zároveň úsmevne vyznieva pohľad na Lobotku. Trénerovi Tarkovičovi sa jeho výkon podľa zverejneného vyjadrenia páčil, fanúšikom a i odbornej verejnosti veľmi nie. Už teraz je viac-menej jasné, kto bude najsledovanejší slovenský hráč na turnaji…
Každý má právo vidieť nomináciu svojimi očami. Otrepané reči o tom, že lepších hráčov nemáme, ktoré sa vedú na Slovensku skoro pri všetkých hlavných športoch, keď sa nedarí, rozbíjajú na prach aktuálne naši hokejisti. Na MS zobrali pre mnohých neznáme mená a dopadlo to oveľa lepšie ako s tými známymi v minulých rokoch. Len sa netreba báť urobiť rez.
Tarkovič ho síce neurobil, keďže nominoval ošúchané mená, ale držíme palce, aby mu to vyšlo aj s nimi. Slovenský futbal úspech a dobrú reklamu pred svetom potrebuje, lenže na to bude treba uhrať aj nejaké výsledky na Eure. Veľmi netúžime skončiť v najhoršej tretine poradia, naopak, aspoň štyri zápasy na turnaji by potešili. Až šampionát ukáže, či nominácia bola správna, teda aj to, či súčasná kritika vo futbalovej verejnosti je oprávnená vo všetkých smeroch, alebo len čiastočne.