Trenčín 2. novembra (TASR) - Marián Hossa sa dočká ďalšieho obrovského míľnika, keď ho 15. novembra už oficiálne uvedú do hokejovej Siene slávy v Toronte. Síce si na slávnosť musel počkať celý rok, ani v najmenšom preňho nestratila punc výnimočnosti. Na historické miesto sa vráti po 29 rokoch, prvýkrát tam zavítal ako trinásťročný chlapec a vtedy ani netušil, že sa do Siene slávy raz vráti ako jej člen.

Štyridsaťdvaročného bývalého útočníka zaradili medzi hokejové legendy už vlani a oficiálne ho do torontskej Siene slávy mali uviesť už vlani v novembri. Všetko však zmenila pandémia koronavírusu a keďže organizátori nechceli Hossu ani ďalších pripraviť o slávnostný ceremoniál a s ním spojený niekoľkodňový program, rozhodli sa posunúť ho o rok. "Aspoň sme si to mohli vychutnať o trochu dlhšie ako iní hráči. Takže to malo aj nejaké benefity. Ale teraz som pripravený na to, aby som si to užil spolu s rodinou v Toronte v Sieni slávy, kde som bol naposledy ako trinásťročný a teraz sa tam vrátim. Veľmi sa na to teším. Je pre mňa veľká pocta, že sa nachádzam v takejto spoločnosti. Mal som dosť času si to uvedomiť, ale asi mi to všetko dôjde, až keď tam budem," povedal na utorkovej tlačovej konferencii.

Keď sa prvýkrát dostal do Siene slávy, tak ho najviac zaujal slávny Stanleyho pohár. Dostal sa až k nemu, ale podľa tradície sa trofeje pre šampióna NHL nedotkol. "Mám z toho aj fotku, stojíme vedľa neho s takým odstupom. Je to krásna spomienka. Odvtedy som tam nebol." V tom momente ešte nesníval, že by trofej niekedy získal: "Pre mňa bol cieľ, aby som hral za Duklu, reprezentáciu a potom, keď sa bude dariť, tak v NHL." Medzi jeho najväčšie vzory patrili Wayne Gretzky, Mario Lemieux, Jaromír Jágr a Peter Forsberg. "K nim som vzhliadal. Prvý bol Wayne, kúpil som si aj VHS-ku, vtedy som si premietal, čo robil najlepšie. Dával góly, robil kľučky a veľmi ma to motivovalo. Tú kazetu som si púšťal dokola," povedal Hossa a prezradil, že od Gretzkého a Lemieuxa má doma podpísaný dres.

Trojnásobný víťaz Stanleyho pohára mal ešte predtým absolvovať cestu do Chicaga, s ktorým získal všetky trofeje. No ani slávnostný ceremoniál pod názvom "Marian Hossa Legacy Night", na ktorom si mali "jastrabi" 9. novembra pred zápasom s Pittsburghom Penguins uctiť bývalého slovenského útočníka, sa neuskutoční podľa plánu. Po prevalení kauzy s Kyleom Beachom, ktorého v roku 2010 sexuálne obťažoval bývalý videoanalytik Dave Aldrich, sa organizácia Blackhawks nachádza v ťažkých časoch a spolu s Hossom sa dohodli, že teraz nie je dôvod na oslavy. "Včera sme mali videohovor s novým vedením Chicaga, všetci sme sa zhodli, že odložíme túto Legacy Night na neurčito. Momentálne nie je priestor, aby sme niečo oslavovali. Termín určíme neskôr a neviem, aký bude program, musím si na to počkať. Moja cesta teda nepôjde do Chicaga, ale priamo do Toronta, kde budem mať oslavu v Hall of Fame."

Hossa tak musel na poslednú chvíľu meniť svoje plány. Do zámoria by chcel odletieť 11. novembra, o deň neskôr štartuje štvordňový program, počas ktorého sa odohrá aj zápas hokejových legiend NHL. Marián sa v ňom predstaví po boku brata Marcel Hossu vo "svetovom" tíme Mikea Modana. Druhý povedie Scott Niedermayer. "Keďže brat hral v NHL, tak má právo štartovať v tom zápase. No ja som im najprv povedal, že som nemal na sebe štyri roky výstroj a necítim sa, že by som mal ísť na ľad. Potom sme to prebrali s bratom a chodíme raz za týždeň na ľad. V podstate ide o to, aby sme mali s bratom krásnu spomienku. Po dlhej dobe na korčuliach to bolo zvláštne, ale potom som si zvykol a začalo ma to baviť," uviedol s tým, že v zápase sa najviac teší na bývalého spoluhráča Brenta Seabrooka.

Vrcholom inauguračného víkendu bude uvedenie nových členov do Siene slávy. Okrem Mariána Hossu vstúpia do prestížneho klubu aj Jarome Iginla, Kevin Lowe, Doug Wilson, Ken Holland a Kim St-Pierreová. Hossa je po Stanovi Mikitovi a Petrovi Šťastnom tretí hráč zo Slovenska, ktorý bude v Sieni slávy. Okrem spomienkových predmetov zo svojej kariéry, ktoré donesie do múzea, si musel pripraviť aj prejav, čo nebola ľahká úloha. "Naposledy som písal sloh asi v škole, potom dlho nič a tak som sa nemal od čoho odpichnúť. Urobil som si zoznam ľudí, ktorým chcem poďakovať. Povedali nám, že reč by mala trvať 5 až 7 minút, mne vyšlo 16, takže mám problém a teraz to redukujem. Verím, že to bude fajn," zasmial sa Hossa, ktorého zvolili do Siene slávy hneď v prvom možnom roku.

Množstvo hráčov sa pri dojemnej ceremónii neubráni slzám. Emócie môžu doľahnúť aj na bývalého slovenského reprezentanta: "Moja žena mi hovorí, že som ako skala a nikdy ma nevidela plakať, ale myslím si, že k tomu môže pokojne prísť. Pri tom prejave sa kariéra zhrnie rýchlo do jedného a city sú napäté. Nechám sa prekvapiť."

Hossa si ani po konci kariéry nenecháva ujsť dianie v NHL. "Je to oveľa rýchlejšie, dynamickejšie, vytratili sa bitky. Menia sa aj postavy, chalani už nemusia byť takí vysokí a silní. Keď som prišiel ako osemnásťročný do kabíny Ottawy a videl som ako chlapi v posilňovni ´drtia´ biceps a akí sú obrovskí, povedal som si, že čo tu robím, lebo som bol chudý chalan z Trenčína. Teraz je to opačne, chalani sa pozerajú na stravu a majú úplne iný režim," povedal. Zo súčasných hráčov najviac obdivuje Connora McDavida: "Je to fenomén. Dovolím si tvrdiť, že Sidney Crosby je velikán, ale v tom veku, čo predvádza McDavid, je neuveriteľné. Veľmi dobre sa na neho pozerá, vždy vymyslí niečo extra."

V noci na utorok ho potešilo aj Chicago, ktoré zaznamenalo prvú výhru v sezóne. Veľkou mierou k nej prispel Patrick Kane, ktorý po návrate z covidovej listiny strelil hetrik a pridal asistenciu. "Hneď som písal Patrickovi i Jonathanovi Toewsovi. Veľmi ma potešilo, že dosiahli prvú výhru sezóny a k tomu mal Patrick hetrik. Takže to bolo naozaj dobré ráno," dodal.

Hossa získal s Blackhawks trikrát Stanleyho pohár (2010, 2013, 2015). Do Chicaga prišiel v roku 2009 ako voľný hráč a v klube strávil záverečných osem rokov svojej profiligovej kariéry. Vďaka svojej komplexnej hre sa zaradil medzi najslávnejšie osobnosti klubu, ktorý práve počas Hossovej éry vyrástol v hokejovú dynastiu. Hneď vo svojej prvej sezóne vybojoval s Blackhawks majstrovský pohár a tento úspech potom zopakoval ešte dvakrát. Za Chicago odohral dokopy 534 zápasov základnej časti, v ktorých nastrieľal 186 gólov a nazbieral 229 asistencií, v play off pridal v 107 dueloch 73 bodov (21+52).

Celkovo odohral v NHL 1309 zápasov základnej časti, strelil 525 gólov a pridal 609 asistencií. V play off nastúpil na 205 duelov s bilanciou 52+97. Na Slovensku sa stal šesťkrát Hokejistom roka a je slovenský rekordér v počte získaných bodov na ZOH, kde dosiahol 14 gólov a rovnaký počet asistencií. V roku 2017 musel predčasne ukončiť svoju kariéru pre zdravotné problémy. Hrať mu nedovolila alergická reakcia, ktorú vyvolávala kombinácia potu a hokejového výstroja. Spoločne s Chrisom Prongerom sú jedinými hráčmi, ktorých zvolili do Siene slávy, hoci sa im ešte neskončili zmluvy.