Keď zvažoval tréner Weiss pred istým časom ponuku z Legie Varšava, písal som o tom, že to pre našu reprezentáciu nemusí byť najlepší krok. Medzičasom sa stal trénerom Slovana a momentálne môžem povedať, že ani jedna stolička nie je pod ním na 100% pevná. Tréner dokonca pripustil odchod z reprezentácie.

Slovenský futbal prežíval krásne obdobie. Po dlhých rokoch neúspechov a nevydarených kvalifikačných cykloch sme konečne postúpili na veľký turnaj. V kvalifikačnej skupine sme dokonca vyhrali v Česku a Poľsku, čo bolo akousi čerešničkou na torte.  Afrika bude pre nás navždy symbolom ako v prípade hokeja Göteborg. Všetky tieto úspechy boli spojené s menom Vladimíra Weissa. Lenže pri neúspechoch sa na úspechy veľmi rýchlo zabúda. Nevydarená kvalifikácia na EURO 2012, domáci debakel s Arménskom a útočenie na novinárov urobili z Weissa na Slovenskom futbalovom zväze personu non grata.

Čo sa deje na našom zväze nemôže verejnosť ani tušiť. Začiatok všetkého môžeme hľadať pri rozdeľovaní odmien za spomenuté Majstrovstvá sveta v Afrike, kauza pokračovala zverejnením Weissovho platu a terajšie neúspechy môžu byť elegantným a pádnym argumentom na prepustenie trénera. Táto kauza mi veľmi pripomína špinavosť politiky, obzvlášť v našich pomeroch. Na nežiaducu osobu sa doslova sypú kauzy. Náš zväz mi príde ako cirkus. Vzťah Kováčika a Weissa sa nedá ani zďaleka označiť za ideálny. Dostaví sa pár neúspechov a okamžite sa hľadajú vinníci. Osvedčený recept v našich končinách. A opäť sa potvrdzuje ,,slovenský syndróm“, keď ani dva roky po historickom úspechu sa zmietame v bolestnom kŕči.

Trénera Weissa by som odvolal po incidente s novinármi. Bola to opakovaná kauza, ktorá vôbec nevrhá dobré svetlo na náš futbal a už vonkoncom nedáva dobrý príklad pre mládež. Keďže sa však táto kauza svojim spôsobom zamietla pod koberec, teraz by som k takémuto kroku nepristupoval. Jozef Jankech bol od roku 1995 do roku 1998 najdlhšie slúžiacim trénerom. Všetci ostatní vydržali maximálne dva roky. Tieto fakty hovoria o tom, že koncepčnosť práce je na bode nula. Weiss je vo funkcií od júla 2008. Zažil úspechy, ale aj neúspechy. Nebál sa do reprezentácie zapracovať mladú krv, nebál sa vyradiť z kádra Zdena Štrbu a následne odložil hrdosť bokom a všetko si s ním vydiskutoval. Aj napriek niektorým čudným návykom (neskoré striedanie v zápasoch, podivuhodné menenie zostavy napr. v JAR, či opomínanie niektorých hráčov v reprezentácií) by mal Weiss šancu dostať. Prečo? Predovšetkým absentuje adekvátna alternatíva. Každý tréner čo za niečo stál (ale aj nestál) už reprezentáciu viedol. Môžeme sa vždy obrátiť do zahraničia, ale mohli by všetci zainteresovaní odhodiť svoju hrdosť a myslieť na to, čo Wiess s reprezentáciou dokázal. Nedá sa síce žiť z minulosti, ale lepší odborník na toto miesto u nás neexistuje. Jediné diskusie by som viedol o tom, že by mal Weiss sedieť len na jednej trénerskej stoličke.