Žigmund Pálffy prispel k historickému titulu hokejových majstrov sveta vrchovatou a kľúčovou mierou, hoci po vyradení LA v play off NHL prišiel do Švédska spolu s Ľubomírom Višňovským len na vyraďovaciu fázu.

"Vtedy to bola taká doba, že sa nevolalo hneď po vypadnutí. Boli sme síce s "Višňom" sklamaní, ale dohodli sme sa, že zavoláme Petrovi Šťastnému. Nečakali sme na nič a veľmi radi sme prišli. Chceli sme byť s tímom v ktorom bolo viacej hráčov z NHL. Nakoniec sme sa tam zišli nielen vynikajúca partia, ale najmä vynikajúci hokejisti. Proste grupa chalanov, ktorí veľmi chceli vyhrať," zaspomínal si pred rokmi Pálffy.

Od štvrťfinále v troch zápasoch bol konštruktérom piatich dôležitých gólov a z jeho asistencií utkveli v pamäti národa prvá, prostredná a najmä posledná. Na počiatku však bola štvrťfinálová Kanada s Slováci z večera zápasu proti Rusku cestovali 200 km do Karlstadu na popoludňajšie buly. "Stvrdnutí" hráči prehrávali v závere druhej tretiny 0:2, keď Pálffy zaviezol puk do útočného pásma, neunáhlil sa na strelu, zasekol, telom oklamal súpera a len zľahka posunul puk Petrovi Bondrovi.

Ten v plnej rýchlosti obkorčuľoval celé pásmo, vrátil sa takmer na miesto Pálffyho prihrávky a prudkým švihom necelé dve sekundy pred klaksónom znížil na 1:2. Slováci potom vyhrali nad kolískou hokeja 3:2 a postúpili do semifinále.

Druhým nezabudnuteľným momentom bol tiež hokejovo geniálne chladnokrvný počin, keď v boji o finále Slováci opäť prehrávali 0:2, navyše s domácimi Švédmi. Tiež v druhej tretine vybojoval v závere oslabenia puk v strednom pásme, opäť zasekol, opäť sa neunáhlil a počkal na Vladimíra Országha. Ten naskočiac z trestnej lavice dostal od "Žiga" pas s presnosťou optika a sólonájazdom znížil na 1:2. Tím trénera Ján Filca vyhral 3:2 po nájazdovom rozstrele, v ktorom dal Pálffy svoj jediný gól, ale s prívlastkom víťazný, lebo nik pred ním ani po ňom okrem spoluhráča Richarda Lintnera neuspel.

Vo finále proti Rusom v závere za stavu 3:3, keď bol súper v hernej prevahe, získal Pálffy na vlastnej modrej puk, rýchlo s ním vyrazil dopredu a v nájazde dvoch na jedného ho v pravý okamih zľahka poslal bekhendom Bondrovi, ktorý dal najslávnejší gól v dejinách slovenského hokeja. "Sú to pamätné momenty, ktoré zostávajú stále v hlave a nikdy sa z nej nevymažú. Ja som sa v živote tešil z viacero dôležitých prihrávok, bolo toho viac, ale táto viedla k titulu majstrov sveta, takže bola osobitá," znie dobový výrok Žigmunda Pálffyho.