Práve skončený týždeň sa stal definitívne minulosťou. Odohrali sa v ňom zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet futbalu. Prinášame vám fejtónovým perom napísané to najzaujímavejšie, čo nám futbal ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Fabio si zachoval tvár

Čas pred vrcholným podujatím by mal byť pre reprezentačného trénera najpokojnejším obdobím kariéry. Nikto vás nemôže buzerovať, pretože na turnaj ste postúpili a hráči sa snažia upútať ešte viac, ako predtým. Na každom štadióne sa najete do prasknutia vo VIP-ke a môžete ohovárať hocikoho a pravdu budete mať vy. To platí všade vo svete, až na jednu výnimku. Nesmiete byť cudzinec na lavičke hrdého Albiónu. Tam, kde vymysleli futbal si myslia, že aj všetko vedia a nikto nie je od nich lepší. Aj preto majú iba jeden pohár vo vitríne, hlavne vďaka gólu storočia. Slávu Premier League robia iní. Angličanov v jednotlivých mužstvách napočítate hravo na prstoch a to si ich zopár môžete aj odseknúť a ešte vám budú prsty zvyšovať. Samotnou kapitolou sú domáci tréneri. Tí sú iba traja. To už aj Škóti sa ulakomili, aspoň na 5 trénerov v PL. Potom si treba uvedomiť, že počet skutočne dobrých anglických hráčov a novinárskych plátkov je približne vyrovnaný. Tak sa netreba čudovať, že sa tam všetci pária navzájom, chľastajú spolu a ešte si aj do negr.. stíhajú nadávať. Do tejto idylky angažovali pred 4 rokmi Taliana Fabia Capella, pretože doma, už dáždnikových trénerov mali dosť. To sa samozrejme týmto bezmenným rozbífom nepáčilo, veď im makarón zobral prácu. Navyše špagety jedol celý realizačný tím a tak Angličanom zostala iba holá pizza. Aj preto pomaličky ťahali za nitky a nakoniec dosiahli svoje. Fabio Capello si zachoval tvár, pretože on si po hlave skákať na staré kolená nenechá. Nejaké ME a milióny navyše mu za to rozhodne nestoja.

Skôr než odídeš

Slávna pieseň Františka Krištofa Veselého, ktorú pred 10 rokmi prespieval Milan Lasica a získala cenu klip roka 2002, dostala cez víkend nový šat v Anglicku. Jej text je akoby zrkadlom udalostí, aj keď v trochu inom poradí. Podaj mi rúčku maličkú...len nie Evrovi moju paprčku... Skôr než odídeš, aspoň mi s zbohom daj, skôr než odídeš, aspoň mi zakývaj... priamo pre tebou, to rád spravím, aj si pri tom ako hlupák vysoko vyskočím... Prečo nie hneď, prečo až keď, láska odchádza, vtedy zbadáš, to čo hľadáš, keď sa to stráca... Vtedy už zakročili aj iné veličiny Liverpoolu aj s Martinom Škrtelom a aj oni Evrovi niečo zanôtili do uška. Navyše niektorí si aj asi chceli oprieť oňho hlavičku... nech ťa na vrelé, čielko biele, pobozkám... Len problém začal práve v tom, že Evra čielko biele rozhodne nemá...



Zhrnutie v zhrnutí

Krásny príbeh ako z Hollywoodu napísali futbalisti Zambie. Pred 19 rokmi ich predchodcovia zahynuli pri leteckom nešťastí v blízkosti hlavného mesta Gabonu Libreville. Aby sa mohli vrátiť na miesto činu, museli urobiť jediné, postúpiť do finále. Oni to ako čierny kôň turnaja dokázali a navyše prvý krát v histórií sa stali majstrami Afriky. Mužstvo bez hviezd, pokorilo hviezdny tím Pobrežia Slonoviny v jedenástkovom rozstrele. To v Španielsku majú 2 hviezdne výbery, ibaže cez víkend jeden z nich zlyhal. V Anglicku to bola celotýždňová komédia. V Nemecku pokračuje kovbojka o titul a  Francúzi to trochu dramatizujú. Filmové trháky teda pokračujú v rýchlom tempe a začína ísť už do tuhého.