Michalovský príbeh napísal svoj koniec: Dukla má za sebou zaujímavý ročník
Do play off postúpili z 8. miesta, následne vyradili Trenčín, Slovan, trápili Košice a siahali po historickom finále. Hokejisti HK Dukla Ingema Michalovce boli jedno víťazstvo od súbojov o extraligový titul, no po prehre v rozhodujúcom semifinálovom zápase nehovorili iba o veľkom sklamaní, ale aj o tímovej hrdosti, charaktere a zdolaných prekážkach. "Naši hráči pracovali presne tak, ako chcete od svojich zverencov," povedal tréner Peter Kúdelka.
Pre michalovský klub to bola štvrtá extraligová sezóna. Ôsme miesto v základnej časti bolo preň doteraz najhoršie, no napokon z toho bola konečná 4. priečka. Tím skončil sezónu po semifinále rovnako ako pred dvomi rokmi, keď napokon získal bronzové medaily. Tentoraz vyhral v sérii o finále ešte o jeden zápas viac.
Počas základnej časti sa v klube až dvakrát odhodlali k výmene hlavného trénera, vedenie viackrát zasiahlo aj do hráčskeho kádra. Ôsma priečka po základnej časti nenaznačovala útok na finále, no úspešná päťzápasová séria v kvalifikácii play off s Trenčínom (3:2) nabudila hráčov aj divákov. Michalovčania sa následne postarali o jedno z najväčších prekvapení vyraďovacích bojov nedávnych sezón, keď po šiestich zápasoch (4:2) vyradili obhajcu titulu Slovan Bratislava, ktorý bol niekoľko týždňov líder súťaže a do play off vstúpil z 2. miesta.
Ani s týmto úspechom sa Michalovčania neuspokojili a Košičanom chceli v semifinále vrátiť vlaňajšiu štvrťfinálovú prehru. V sérii prehrávali 0:2, ale dokázali otočiť na 3:2. Na domácom ľade následne nespečatili postup a napokon nezvládli ani rozhodujúci siedmy duel, ktorý prehrali 1:3. "Musíme si k tomu v klube sadnúť a spraviť hĺbkovú analýzu," povedal Kúdelka k otázke hodnotenia sezóny. "Do Michaloviec som išiel s ambíciou niečo sa naučiť a posunúť sa vpred v mužskom hokeji. Bola to zaujímavá sezóna. Momentálne je to pre nás veľmi frustrujúce, ale asi to napokon budeme hodnotiť ako úspech. Na tím pôsobilo veľmi veľa faktorov. V play off sme ukázali svoje hráčske kvality a charakter. Nie je náhoda, že sme zdolali Trenčín, Slovan a takmer aj Košice. Pre našich hráčov to bola veľmi náročná sezóna. Mali v nej troch hlavných trénerov a veľa rôznych vplyvov," poznamenal tréner Kúdelka.
Dôležitou súčasťou michalovského tímu bol brankár Stanislav Škorvánek. V základnej časti, no najmä v play off, sa prezentoval výbornou formou. V siedmich semifinálových stretnutiach inkasoval iba 11 gólov a popri priemere 1,46 inkasovaného gólu na zápas mal 94,93-percentnú úspešnosť zákrokov. "Pre mňa je najväčšia hodnota tím. Stano bol jeho významná súčasť. To, ako on pracoval a ako spolupracoval s trénerským brankárom Maximiliánom Bačom a ako si z pozície brankárskej dvojky za Tomášom Vošvrdom vybojoval post jednotky, je jeho fantastický individuálny úspech. Veľkou mierou prispel k tomu, že sme mohli hrať siedmy semifinálový zápas," konštatoval Kúdelka.
Škorvánek napokon nastúpil v sezóne 2022/2023 do 53 duelov, v ktorých mal priemer 2,19 inkasovaného gólu na zápas, 93,41-percentnú úspešnosť zákrokov a 4-krát si udržal čisté konto. Pri postupe cez Trenčín a Slovan bol kľúčový hráč svojho tímu a veľa nedovolil ani Košičanom. "Chytalo sa mi dobre. Spoluhráči mi pomáhali a viackrát som mal aj šťastie. Pomohlo nám, že sme prešli cez Trenčín. Potom sme boli v zápasovom tempe a užívali sme si to. Myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť," povedal Škorvánek.
Michalovčania absolvovali tri série vyraďovacích bojov, pričom iba jedna sa neskončila maximálnym počtom zápasov. Aj s predkolom odohrali celkovo 18 zápasov, v ktorých dosiahli pozitívnu bilanciu 10 víťazstiev, 8 prehier. Ich cesta play off si v dôsledku zdravotných problémov vyžiadala viacero zásahov do zostavy a znakom improvizácie trénera Kúdelku bolo aj zaradenie obrancu Jakuba Cibáka do útoku. Zdravotné problémy sa nevyhli kľúčovým útočníkom Romanovi Žitnému, Jakubovi Sujovi či Radovanovi Pulišovi, od tretieho zápasu štvrťfinále nehral Matúš Paločko. Nepríjemné zranenie po náraze do otvorených dvier striedačky utrpel v 7. zápase semifinále Patriks Zabusovs, no vrátil sa do zápasu, čím symbolicky demonštroval odhodlanie Michalovčanov.
S ľadom na schladenie narazeného miesta na ľavej ruke prišiel na pozápasové rozhovory kapitán Vladimír Mihalik: "Som hrdý na tento tím za to, čo zo seba vyžmýkal. Ešte pred play off by nik na nás nevsadil ani deravý groš. Posledný zápas bol o maličkostiach. Košice sa dostali do vedenia, umne si to uhrali a sú vo finále. Pre nás to bola turbulentná sezóna. Začiatok sme mali dobrý, neskôr prišla zmena trénera, potom sme boli chvíľu hore, chvíľu dole. Body nám unikali. Do play off sme išli z 8. miesta, no ukázali sme, že máme svoju silu."
Pozíciu lídra tímu na ľade aj v kabíne plnil útočník Dávid Buc, ktorý bol so štyrmi gólmi najlepší strelec série s Košicami. "Pred dvomi mesiacmi sme počúvali, že nepodávame kvalitné výkony a nedávame zo seba všetko. Napokon sme ukázali, že sme charakterovo silní. Som veľmi hrdý na tento tím. Zažil som už veľa partií, ale ešte som nevidel toľko zranení a prekážok, cez ktoré sme sa ako tím dostali. Možno o pár dní budeme hrdí na to, čo sme dosiahli, no myslím si, že sme po siedmom zápase semifinále mali ísť ďalej. Náš tím si prešiel krízou. Na začiatku sezóny sme na tom boli veľmi dobre, potom nastal určitý útlm. Odišli nejakí hráči aj tréneri. Tím sa však napokon zomkol a dotiahli sme to do siedmeho zápasu semifinále. Žiaľ, ďalej sme už nešli. Mladí hráči ako Dávid Okoličány, Filip Vašaš, Samo Chalupa či Peter Bjalončík išli výkonnostne hore o sto percent. Učili sa od nás starších a tak to má byť," povedal Buc.