Sobotu, 15. mája sa hralo posledné, 33. kolo najvyššej futbalovej súťaže.Pred posledným kolom bola stále otvorená otázka zostupujúceho z trojice Dunajská Streda, Košice a Petržalka.

Hráčov Dunajskej Stredy čakala ťažká úloha, museli zdolať mužstvo Trnavy, aby si udržali prvoligovú príslušnosť. Výkop zápasu bol o 18:00, ale už hodinu pred zápasom sa pomaličky napĺňal malý mestský štadión. V sychravom a daždivom počasí si každý hľadal miesto na krytých tribúnach. Kvôli rivalite oboch táborov bol zápas označený za rizikový. Očakával sa príchod mnohých trnavských fanúšikov, z ktorých prišli napokon len tí najvernejší. Mnohí boli stále otrasení z prehry Spartaka vo finále Slovenského pohára.

Ako sa očakávalo, zápas sa začal s náporom DAC. Hráči tlačili Trnavu, vypracovali veľa príležitostí, ale  svoje šance nevyužili. Nebezpečný boli najmä krajní záložníci, Yavarzadeh a Nikolič, ale ich centrované lopty skončili väčšinou v náručí brankára Slovenčiaka.

Do druhého polčasu vstúpili mužstvá ako vymenené. Hráči Trnavy prevzali iniciatívu, a boli čoraz nebezpečnejší na Novotovu bránu. Ako blesk z jasného neba, v 53. minúte udrel hráč hostí, Hruška, a gólom otvoril skóre zápasu. Skvelí diváci, ktorý počas celého zápasu povzbudzovali a hnali svojich miláčikov dopredu, po gólovom momente zmĺkli. Po góle sa akoby hráči Dunajskej Stredy rozpadli. Čoraz viac ohrozovali hráči Trnavy, a nebyť nevyužitých šancí i skvelého brankára Novotu, zápas sa mohol skončiť debaklom 0:5.
 
Keď už nik nemyslel na obrat, prišla 78. minúta. V pokutovom území fauloval Štyvar prenikajúceho Sariyara a rozhodca nariadil pokutový kop. Pri nervozite hráčov i divákov útočník Bajevski chladnokrvne premenil pokutový kop a vyrovnal stav zápasu. Hráči mali všetko vo vlastných rukách, išli jasne za víťazstvom, keďže víťazstvo zabezpečilo zotrvanie v súťaži bez ohľadu na výsledky ostatných mužstiev. V 80. minúte prišiel dlho očakávaný druhý gól Dunajskostredčanov, ktorí sa po strele Koejoea a následnej dorážke Halimiho ujali vedenia a udržali ho až do konca zápasu.

Po konečnom hvizde na štadióne Dunajskej Stredy vypukla oslava. Hráči i diváci – ktorých podľa hlásateľa bolo 1987 (ale môžeme tvrdiť, že ich bolo aj dvakrát viac) sa spolu tešili, akoby sa ich mužstvo stalo práve majstrom. Cena zotrvania v súťaži mala pre hráčov i skvelých divákov cenu zlata. Kto bol na zápase môže byť nadmieru spokojný, kto nebol ten môže teraz ľutovať. Na dunajskostredskom štadióne sme boli svedkami obratu, aký sa vidí v Európskych top ligách. Snaha, ochota a srdce hráčov DAC dosiahlo dôležité víťazstvo. Bodaj by bolo takýchto zápasov v našej lige v budúcej sezóne viac.