Nechcený sa stal najlepší: Príbeh Martina St. Louisa inšpiruje každého
Keď meno Martina St. Louisa v roku 1997 nezaznelo ani raz počas draftu NHL, zapadlo to do vtedajšej logiky ligy.
Bol príliš nízky, príliš ľahký a podľa mnohých skautov fyzicky nepripravený na profesionálny hokej. V ére, keď NHL uprednostňovala silu a výšku, bol St. Louis zosobnením hráča, ktorému systém neveril a nevkladal do neho nádeje, že by mohol preraziť.
Jeho cesta do ligy bola všetko, len nie priamočiara. Po krátkej a nenápadnej epizóde v Calgary Flames dostal druhú šancu v Tampe Bay Lightning. Práve tam sa z neznámeho krídelníka stal hráč, ktorého nebolo možné ignorovať. Rýchlosť, herná inteligencia a schopnosť čítať hru mu umožnili kompenzovať fyzické nedostatky a postupne prerásť do role lídra.
Vrchol prišiel v sezóne 2003/2004. St. Louis získal Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča ligy a následne priviedol Tampu k zisku Stanley Cupu. V lige plnej draftových jednotiek a fyzických prototypov sa stal MVP hráč, ktorého nikto nechcel. Bol to tichý, no o to silnejší odkaz: talent nemožno merať len centimetrami a kilogramami.
Jeho úspech mal širší dopad než len jednu sezónu. Skauti a manažéri začali prehodnocovať zaužívané predsudky, liga sa postupne otvorila menším, rýchlejším a technickejším hráčom. St. Louis sa stal predobrazom novej NHL, v ktorej sa priestor a rýchlosť začali vyrovnávať fyzickej sile.
Príbeh Martina St. Louisa je dôkazom, že systém nie je neomylný. Že aj v najtvrdšej lige sveta existuje priestor pre hráča, ktorý nezapadá do tabuľiek. A že niekedy práve tí, ktorých NHL prehliadne, dokážu ligu zmeniť najviac.