Keď klub NHL oznámi, že hráč opúšťa tím z osobných dôvodov, ide často o vetu bez detailov, bez otázok a bez vysvetlení.

V pozadí týchto oznámení však neraz stojí NHL Player Assistance Program, teda mechanizmus, ktorý má pomáhať hráčom zvládnuť závislosti, psychické problémy a tlak, aký prináša život v najlepšej hokejovej lige sveta. Ide o jeden z najmenej viditeľných, no najdôležitejších pilierov modernej NHL.

Program funguje diskrétne a dobrovoľne. Hráč doň môže vstúpiť sám, alebo po dohode s klubom a hráčskou asociáciou. Počas pobytu mimo tímu má garantovanú zmluvu aj anonymitu. Práve ticho je kľúčovou súčasťou procesu. NHL sa vyhýba detailom, médiá nemajú prístup a fanúšikovia sa často dozvedia len to, že hráč sa vráti, keď bude pripravený. V lige, ktorá žije z verejnej pozornosti, ide o vedomé potlačenie senzácie.

odporúčame tiež:

Carolina potrebuje riešenie: Príde nejaké veľké meno do celku z Raleigh?

Význam Player Assistance Programu sa naplno ukázal v posledných rokoch, keď sa začalo otvorene hovoriť o duševnom zdraví v profesionálnom športe. Hokej dlhé dekády fungoval na princípe tvrdosti, mlčania a potláčania slabosti. Priznať problém znamenalo riskovať kariéru. Program však vytvoril priestor, kde hráč nemusí voliť medzi zdravím a povolaním, čo je zásadný posun v kultúre NHL.

Návraty z programu nebývajú jednoduché. Hráč sa nevracia len na ľad, ale aj do kabíny, kde ho sledujú spoluhráči, tréneri aj verejnosť. Mnohí však hovoria o zmene atmosféry. O väčšej empatii a podpore, než by zažili v minulosti. Kabíny sa postupne učia, že mentálna pohoda je rovnako dôležitá ako fyzická kondícia.

Player Assistance Program tak nie je len záchrannou sieťou pre jednotlivcov. Je zrkadlom toho, ako sa NHL mení. Liga, ktorá bola kedysi symbolom ticha a bolesti, dnes, hoci opatrne, priznáva, že aj elitní športovci sú zraniteľní. A práve v týchto tichých návratoch sa ukazuje najľudskejšia tvár profesionálneho hokeja.