Keď sa v zápase NHL zrania obaja brankári jedného tímu, nastupuje riešenie, ktoré nemá v profesionálnom športe obdobu – emergency backup goalie (EBUG).

Často ide o amatéra, trénera mládeže či zamestnanca haly, ktorý sleduje zápas z tribúny s vedomím, že môže byť povolaný priamo do hry. Pre fanúšikov je to romantický relikt starej éry, pre ligu však aj potenciálny problém regulárnosti.

Najznámejším príkladom sa stal príbeh David Ayres v roku 2020, keď 42-ročný vodič rolby nastúpil za Carolinu a porazil Toronto. NHL vtedy získala rozprávku, akú si nemôže naplánovať žiadne marketingové oddelenie. Zároveň sa však otvorili nepríjemné otázky: je fér, aby zápas najvyššej ligy sveta rozhodol brankár bez profesionálnej zmluvy? A čo bezpečnosť?

odporúčame tiež:

Z rolby do bránky: Noc, keď rolbár vychytal slávne Toronto Maple Leafs

Systém EBUG funguje na princípe dostupnosti, nie rovnosti. Núdzový brankár je spravidla viazaný na konkrétnu halu, nie na tím, a môže mať profesionálne väzby na jeden z klubov. Výsledkom je paradox: v kľúčovom momente sezóny môže o výsledku rozhodnúť niekto, kto trénuje len sporadicky a nikdy nečelil tempu NHL. Kritici upozorňujú, že v ére miliardových kontraktov ide o zbytočné riziko.

Liga sa doteraz rozhodla systém zachovať. Argumentuje tradíciou, výnimočnosťou a extrémnou zriedkavosťou situácie. Zavedenie „tretieho brankára“ na každom zápase by znamenalo vyššie náklady a logistiku. Zároveň by NHL prišla o jedinečný príbeh, ktorý pripomína, že hokej nie je len o dokonalých systémoch, ale aj o nečakaných momentoch.

Núdzový brankár tak zostáva symbolom rozporu, ktorý NHL sprevádza dlhodobo: balans medzi profesionalizmom a romantikou. Kým fanúšikovia milujú príbehy o obyčajných ľuďoch na veľkom pódiu, liga musí chrániť integritu súťaže. Otázka neznie, či EBUG patrí do NHL dnes, ale či do nej bude patriť aj zajtra, keď sa hra stáva čoraz rýchlejšou, tvrdšou a drahšou.