Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Pohárový preplesk

Pohárové súťaže v Európe sa ešte ani poriadne nezačali, ale pre nás sa už vlastne skončili. V jednom týždni vypadla väčšina našich mužstiev, keď ani jeden zástupca nedokázal prekročiť svoj tieň. Tieto zlé výsledky nás budú stáť dôležité body do poradia päťročnej klasifikácie pre nasadzovanie do budúcich ročníkov európskych súťaží, kde sme teraz síce tesne za Čechmi na lichotivom 23. mieste, keď napríklad sú za nami Škóti, Nóri, či Srbi, ale minimálne zopár miest nás to stáť bude. Navyše s týmto slabým bodovým ziskom budeme musieť žiť ďalších päť rokov.

Kde sú príčiny takéhoto hromadného sklamania? Jednoducho v tom, že futbal sa nedá oklamať! Minulý ročník Corgoň ligy mal veľmi nízku kvalitu a nebolo v ňom ani jedno mužstvo, ktoré by sa dalo označiť slovom majstrovské. Preto sa netreba čudovať, že naše mužstvá zrazu v porovnaní so zahraničnou kvalitou ťahali za kratší koniec povrazu. Jednoducho si všetky hlavne počas jarnej časti súťaže počínali zle. Keby sa našlo len jedno na papieri priemerné mužstvo, ktoré by hralo dobre a na vrchole svojich možností, tak by v minulej sezóne bolo majstrom krajiny.

Niečo také sa stalo v Izraeli a Hapoel Ironi Kirjat Šmona sme videli aj na Slovensku. Žilina si vybudovala pred odvetou najtesnejší náskok, ale v Haife, kde sa hralo, totálne vybuchla. Ani by tak nevadilo vypadnutie, ako skôr jeho spôsob. Žilina si jednoducho za bezkrvný výkon nezaslúžila postúpiť. Prečo? Žilinský manažment sa asi nechal oslepiť dvoma trofejami a myslel si, že má dobré mužstvo. Vyhlasovali síce, že sa potrebujú posilniť o troch hotových hráčov, ale namiesto toho kúpili iba nepripraveného útočníka a aj to iba v hodine dvanástej. A zlyhali práve hráči na postoch, ktoré chceli posilniť. Niektorí síce nadávajú na chybujúceho Leitnera, lenže nebyť jeho, tak Žilina by tú Ligu majstrov ani nehrala.

Úplne opačne na to išiel Slovan, ktorý získaval hráčov na neobsadené posty. Za hráčov aj patrične zaplatil a novici sa na ihrisku ukazujú ako skutočné posily. Lenže za štyri zápasy by sa nezohral ani Ronaldo s Messim. Súperom im bol navyše klub s podobným zmýšľaním, lenže ten nakupoval o rok skôr a pred rokom tiež vypadol s prvým súperom a dnes je už o krok ďalej. V mužstve belasých je síce vidieť progres, ale staré už niekoľkoročné problémy pretrvávajú. Slovan jednoducho nevie hrať na dobre postavenú obranu, podobne, ako všetci v slovenskom futbale. Slovan nebol horší, ale ani lepší a nezaslúžil si vypadnúť, ale ani postúpiť. Teraz musia už iba dodať o čosi viac belasej krvi, ktorá bude za klub ochotná bojovať.

V Senici dodali skoro celé nové mužstvo. Ale klub zo Záhoria nemal prakticky žiadny nárok na APOEL Nikózia, ktorý bol lepší vo všetkom. Celkovo naše kluby nemali ani šťastie na žreb. Tí, čo už skončili dostali najťažších možných súperov, lenže kto chce v Európe preraziť, musí takýchto minimálne dvoch vyradiť.

Pretože úspechom je už iba minimálne skupinová fáza.

Môže to Trnava dokázať? Môže, ale nesmie hrať tak slabo ako s priemerným Sligom. Ak to dokáže, tak aspoň trochu zmierni krutú pohárovú realitu. Ostatní už sa musia hrať na domácom piesočku, ale tentoraz už s poriadnymi formičkami, lebo inak príde o rok ďalší výchovný preplesk. Z tohto si každý musí zobrať do budúcna ponaučenie.