Všade kam sa v Južnej Afrike pohnete cítiť, že sa tu koná podujatie svetového formátu. I keď sa to možno na televíznej obrazovke nezdá, domáci milujú futbal. Vo veľkom sa tu rieši problém s lístkami a prázdnymi štadiónmi. Prinášame vám exkluzívny materiál od nášho redaktora Tomáša Čunčíka priamo z Juhoafrickej republiky.

O zápase domácich s Uruguajom a o nevypredaných štadiónoch

Podľa FIFA je väčšina zápasov vypredaných, no ako sa sami môžete presvedčiť, vidieť tu veľa voľných miest na štadiónoch. Včera sme sa boli pozrieť na "Bafana Bafana" (prezývka domáceho tímu). Cesta na štadión nám autom trvala skoro trištvrte hodinu a tak sme náležite očakávali, že bude vypredané. Hral predsa domáci výber a ľudia deň pred zápasom nehovorili o ničom inom, len o tom ako JAR roznesie Uruguaj v zuboch. Návštevou sme boli mierne sklamaní. Vyše 40 000 divákov je málo. Veľa volných miest bolo na hlavnej tribúne, kde sa predávajú najdrahšie lístky. Prázdne miesta sme videli aj v dolných častiach štadióna. Samotný zápas nebol ničím výnimočný. Na ihrisku vynikal Diego Forlan, ktorý po každej akcii, ktorá neskončila gólom diskutoval so svojou útočnou dvojičkou Luisom Suarezom.

"Bafana Bafana" hrala katastrofálne. Žiadne kombinácie, prihrávky naslepo, na náhodu. Hluk vuvuzel stíchol len počas hymien oboch krajín. Škoda, že sa hymny nehraju častejšie. Bol to totiž balzam na uši a hlavu. Snažili sme sa vyrovnať domácim v trúbení, no nie je to také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá.

Pár slov k úvodnému vystúpeniu Slovenska
 
Pár slov k našemu zápasu v Rustenburgu s Novým Zélandom. Napriek tomu, že sme hrali na najmenšom štadióne a zďaleka nebolo vypredané, vládla na Royal Bafokeng stadium vynikajúca atmosféra. Pre domácich fanúšikov boli Slováci rovnakou atrakciou akou boli oni pre nás. Farebný kolorit bol úchvatný (to sme ešte netušili, čo nás bude čakať o deň neskôr na Loftuse na zápase JAR - Uruguaj). Prestávku sme ani nestihli odsledovať, keďže si nás domáci neustále fotili. Rapkáč, ktorí sme zobrali ako alternatívu k vuvuzele, vyvolal tiež obrovský záujem. Domáci fanúšikovia fandili našim, keďže Nový Zéland je odveký rival juhoafrického rugbyového mužstva. Čo sa týka samotného zápasu, boli sme jednoznačne lepším mužstvom, čo sme dokazovali hlavne v druhom polčase. Prvá polovica bola slabá a nezáživná z oboch strán. Viac sme čakali od Jendrišeka, ktorý sa vôbec nepresadil. Vyrovnávajúci gól padol ako z jasného neba. Dovtedy si Novozélanďania vypracovali snáď len jednu akú-takú šancu. Atmosféra bola po zápase rozdielna. Zatiaľ čo sa domáci fanúšikovia a Novozélanďania radovali (juhoafričania sú stále dobre naladení a predsa len nešlo o ich miláčikov Bafana Bafana, no a Novozélanďania oslavovali bod, s ktorým ani len nepočítali) my sme ostali sklamaní.

O ľudoch, kriminalite a doprave

Zápcha po zápase spôsobila, že sme sa do 120km vzdialenej Pretórie dostali až po štvorhodinovej ceste. Mesto ako Rustenburg nie je pripravené hostiť svetový šampionát. Všeobecne tu je problém s dopravou pre futbalových fanúšikov. Najlepšie je odviezť sa FIFA autobusmi priamo pred štadión. Verejnou dopravou a taxíkmi sa neodporúča cestovať, preto alternatívou ostáva prenajatie auta. S toľko omielanou kriminalitou to nie je až také hrozné, ako to prezentujú média po celom svete. Keď človek zbytočne neriskuje, vyhýba sa nebezpečným štvrtiam a odopreje si potulky nočným mestom, tak je v relatívnom bezpečí. Ľudia sú tu milší ako v Európe. Radi pomôžu, stále sa usmievajú a tešia sa zo života. Problémom, s ktorý sme sa doteraz stretli, je ich nedochvíľnosť. Niečo na grécky spôsob, na ktorý si našinec len ťažko zvyká. Celkovo si však myslím, že JAR zvláda organizáciu MS. Dúfajme, že sa našim reprezentantom bude dariť a celkový priebeh šampionátu nebude narušený žiadnymi neprajníkmi futbalu.