Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Slovenský vodný slalom začína strácať zlatý lesk

V skončenom prvom týždni olympiády sa odohrávali aj boje vo vodnom slalome. Ten patrí medzi najatraktívnejšie olympijské športy, keď ľudí láka boj pretekárov s divokou vodou. Tento šport má v sebe navyše veľký marketingový potenciál, ale ľudia v medzinárodnej kanoistickej federácií stále skostnatene preferujú menej atraktívnu rýchlostnú kanoistiku, čo má výrazný vplyv na znížený počet olympijských miesteniek pre vodný slalom. Vlastne preto nemohli na OH štartovať napr. svetové dvojky v C2 bratanci Škantárovci, či obhajkyňa titulu v K1 Kaliská. Keby takéto pravidlá platili v atletike, tak Usain Bolt by štartovať tiež nemohol.

Navyše nedokázali sme ani len obsadiť mužskú disciplínu K1, v ktorej už dlhodobo zaostávame. Aj preto ležala veľká dávka zodpovednosti iba na troch lodiach. Náš historicky najúspešnejší šport neobhájil svoje pozície, ktoré si dokázal vyjazdiť pred štyrmi rokmi v Pekingu, kde bral tri zlaté. Dva bronzy sú z pohľadu očakávaní málo, ale ak sa pozrieme na všetky okolnosti, tak viac sa čakať moc ani nemohlo. Bratia Hochschornerovci sú aj napriek prehre stále najlepší, ale aj oni stratili v predchádzajúcich rokoch trochu lesk. Neustále vyhrávanie ich možno aj trochu uspalo a preto verme, že táto prehra ich nakopne.

Michal Martikán je tiež stále kráľom, ale nohy mu podpílili domáci funkcionári, keď musel absolvovať tento rok tvrdú domácu kvalifikáciu, čím vlastne trieštil sily. Nemohlo sa radšej rozhodnúť už minulý rok, aby sa náš reprezentant nerušene pripravoval celý tento rok? Možno nabudúce príde rozumnejšie riešenie. Podobné to bolo aj v prípade Jany Dukátovej, lenže tá neukázala medailovú fazónu na trati. Išla veľmi opatrne, čo už dnes nestačí. Pred štyrmi rokmi, by jej takáto jazda bez problémov stačila na striebro za Kaliskou, ale teraz je konkurencia výrazne väčšia.

Naozaj oproti poslednej olympiáde sa konkurencia výrazne rozšírila, keď nastupuje nová vlna vodných slalomárov, len u nás nikto nový nenastúpil a všetci iba o štyri roky zostarli. Veľmi nelichotivý je pohľad na nastupujúcu generáciu u nás, teda lepšie povedané, nemáme sa na čo pozerať. Možno nás čakajú lepšie zajtrajšky iba v našej najslabšej disciplíne K1 muži, ale v našich medailových disciplínach to ružovo nevyzerá. Máme síce veľmi silné reprezentačné zloženia, ale to sú všetko už skúsení pretekári, ktorí budú starnúť spoločne s top elitou, ktorá ich na OH nepúšťa. A pritom všetky tieto lode majú aj reálne na medailu. Vodný slalom nám bude ešte robiť radosť, ale môže sa stať, že už iba štyri roky.

Treba povedať, že medzinárodná kanoistická federácia ICF dosiahla svoje. Namiesto toho by podporovala svoje super hviezdy, tak úpravou pravidiel, keď sa ide už iba na jednu finálovú jazdu a stavbou tratí, ktorých náročnosť je prakticky nulová, zrušila slovenskú dominanciu. Týmto vlastne vymazala faktory, v ktorých sú Slováci dominantní. Lenže polená pod nohy si hádžeme aj sami doma. Nie je to tak dávno, čo si Hochschornerovci museli platiť, aby mohli v Čunove trénovať, to sa môže stať naozaj asi iba na Slovensku. A sľubovaná lodenica v Liptovskom Mikuláši sa sľubuje roky rokúce, podobne, ako iné športoviská u nás. Vlastne my nemôžeme byť sklamaní, my musíme jasať, že doma ešte niečo máme, ale dlho to už nebude, teda, ak sa nestane zázrak a štát nedostane rozum.