Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Olympiáda bez zlata, skočili sme do blata

Olympijsky oheň už dohorel, a tak sa môžeme pozrieť na celkové vystúpenie Slovenska na hrách v Londýne. Pred ich začiatkom sme očakávali určite viac radosti, než koľko sme jej reálne zažili. Potešili nás všetci naši medailisti, ale zisk štyroch medailí je trochu pod plán. A navyše prvý krát v histórií sa nám stalo, že nikto z našich reprezentantov nevybojoval aspoň jednu zlatú medailu. Ale hodnotenie pod plán je nepresné, lebo slovenský šport ani žiaden plán vlastne nemá. Ak sa to nezmení, tak o zopár krátkych rokov budeme aj bez medaily a potom možno aj bez športovcov. Aj keď zopár šialencov by štartovať mohlo, lebo každá banánová republika dostane zopár voľných miesteniek.

Lenže chceme sa zaradiť do takejto spoločnosti? Hoci aj takto sa dá získať celosvetová sláva. Veď o jamajských bobistoch natočili aj úspešnú komédiu a kto by si nepamätal na Erica Moussambaniho z Rovníkovej Guiney, ktorý sa takmer utopil v bazéne.

Bolo to síce smiešne, ale úsmev z pier nám berie predstava, že takto môžeme dopadnúť aj my. Telesná výchova nie je klasifikovaný predmet a preto sa netreba čudovať, že deti nevedia už ani kotúľ spraviť, teda ak nerátame otočenie sa v posteli na zaguľatenom pupku na druhý bok. Že šport dostáva roky rokúce tú istú sumu politikom asi vyhovuje, lenže reálne kvôli inflácií je to každý rok menej a menej. Môže si za to čiastočne aj šport sám, keďže ešte nemá silnú strešnú organizáciu, ktorá bude tlačiť na vládu, aby dostal iba to, čo mu zo zákona patrí, čiže 5 % zo štátneho rozpočtu. Šport u nás čaká veľmi dlhá cesta, aby sa napravilo všetko to, čo sa už stihlo pokaziť.

Rýchlejšie by sa ale malo napraviť zmýšľanie niektorých našich športovcov, lebo každý tieto hry poňal akosi inak. Nič vyčítať nemožno okrem medailistov ani skupine ďalších našich reprezentantov, ktorí podali svoje maximálne výkony. Klocová doslova šokovala, Tóth sa ukázal, Hagara príjemne prekvapil, obaja Vargovci potešili a Hantuchová sa pripravila na deň presne. K tejto elitnej desiatke môžeme pridať ešte zopár duší, ale aj pri najlepšej vôli sa dostaneme maximálne na polovicu našich športovcov, o ktorých môžeme povedať, že nesklamali. A čo tá druhá polovica? Nuž, to by mali skôr povedať oni nám.

Drvivá väčšina plavcov sa v bazéne iba okúpala, niektorí strelci si z nás asi vystrelili, zopár atlétov si atakovalo rekordy zo žiackej kategórie a zvyšní tenisti asi nastúpili s raketami bez výpletov. Korunu všetkému nasadila Cibulková, ktorá týždeň pred OH vyhrala tučne dotovaný turnaj WTA a keď sa balila už po prvom kole, tak na cestu nám odkázala, že olympiáda pre ňu nič neznamená. Nuž asi vidina cenných kovov nebola tá správna motivácia nielen pre ňu. Nech sú tieto skončené OH výstrahou pre nás všetkých a verme, že teraz sa konečne kompetentní spamätajú, keď zrazu sa nebudú mať s kým fotiť.