Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Futbalové esá sú opäť unavené

Je to už evergreen, ktorý sa spieva na začiatku každej sezóny, ktorá nasleduje po veľkom turnaji. Hráči, ktorí išli na maximum svojich schopností na veľkom šampionáte a boli so svojou reprezentáciou v hre takmer do konca sú na začiatku tej nasledujúcej jednoducho unavení. A väčšinou sa to týka futbalových hviezd, pretože tie sú vyťažené najviac. Je to dôsledok futbalového kalendára, v ktorom chce mať každý čo najviac termínov pre svoje potreby.

Najlepšie ligy sveta majú takmer všetky dvadsať účastníkov, čo predstavuje tridsaťosem ligových kôl. K tomu majú ešte národné poháre, zaviedli niekde aj ligové poháre a vymýšľajú si ešte rôzne superpoháre. Všetko to robia iba pre jedno, a to pre peniaze. Čím viac zápasov, tým viac peňazí. V poslednej dobre je módou navyše cestovať pred sezónou po celom svete a hrať s kadekým a čím dlhšie na cestách, tým viac peňazí do klubovej kasy. Kluby navyše tlačia na FIFA, či UEFA, aby im dali stále viac termínov a vzdali sa svojich.

Tie už zopár krát ustúpili, keď sa zrušili niektoré termíny prípravných zápasov pre reprezentácie alebo UEFA zrušila nadstavbové skupiny Ligy majstrov a kluby elitných líg nemusia už pomaly hrať ani kvalifikačné kolá európskych pohárov, lebo takmer všetky sú nasadené priamo. Ale zostáva ešte desať reprezentačných termínov, ale ligy sa prerušia už iba trikrát. Preto reprezentační tréneri pracujú s hráčmi už iba v štýle ahoj, hraj a maj sa. Samozrejme kluby často vymýšľajú pre hráčov rôzne zranenia, len aby nemuseli ani na tieto zrazy chodiť.

Najviac času tak majú iba každé dva roky pred záverečným turnajom. Lenže vtedy sa ligové súťaže končia o čosi skôr, čiže termínová listina je ešte plnšia a hráči prídu do reprezentácie opäť s vyplazeným jazykom. Tí najlepší hrajú logicky v najlepších kluboch, a tie hrajú logicky prakticky všetky súťaže a keďže logicky chcú všetky vyhrať je logické, že hrajú zápasy ich najlepší hráči. Potom príde záverečný turnaj a ľudia čakajú, že budú vidieť také isté výkony ako v klube a hráči pôjdu naplno.

Tých, ktorým sa to podarí a nájdu v sebe posledné zvyšky síl čaká odmena v podobe zápasov o medailu. Lenže tieto zápasy sa hrajú v čase, keď ich kluboví spoluhráči začínajú s prípravou a už vybavujú pasy, aby sa mohli ísť pozrieť s klubom do druhej časti sveta. Síce oni dostanú výnimku, ale aj tak najneskôr o mesiac sa už musia hlásiť v klube a kolobeh začína opäť. Potom sa netreba čudovať, že tí, čo ešte nedávno žiarili, zrazu idú ako keby na pol plynu. Lenže oni idú opäť naplno, ale v nádrži nemajú viac energie a preto vidíme toľko prekvapení.

A tie sa netýkajú iba klubových zápasov. Stačí len letmý pohľad na augustové zápasy elitnej štvorky z majstrovstiev Európy. Španieli a Portugalci síce vyhrali, ale trápili sa s exotickými štátmi. Taliani a Nemci si vybrali elitných súperov, a tak aj dopadli. Všetci semifinalisti podali malátne výkony a je tu veľký predpoklad, že počas prvej reprezentačnej prestávky sa dočkáme niečoho podobného. Futbalové esá sa časom rozbehnú, ale ešte si chvíľu počkáme, pretože telo sa oklamať nedá.