Cesare (*5.2.1932)

Nekompromisný obranca Cesare Maldini dominoval talianskemu catenacciu šestdesiatych rokov. Počas 12 sezón v drese milánskeho AC, nastúpil na 347 zápasov. Okrem štyroch domácich titulov, získal v roku 1963 aj Európsky pohár(predchodca Ligy majstrov). V reprezentácii odohral 25 stretnutí, neskôr prebral aj trénerskú taktovku, no po neúspechu na MS 1998 bol z funkcie reprezentačního trénera Talianska odvolaný.

Paolo (*26.6.1968)

Len málokdo by vo vernosti klubovým farbám milánskeho AC prekonal Cesareho Maldiniho. Jeho synovi sa to ale podarilo a to takým spôsobom, že počas celej histórie futbalu sme pravdepodobnejšie nezažili spojenie užšie ako to, ktoré panovalo medzi AC a Paolom Maldinim. Dvadsaťštyri sezón, 647 štartov, sedem majstrovských titulov, 5 triumfom v Lige Majstrov, 5 Európskych superpohárov. Neuveriteľná bilancia, ktorá sa zopakuje len veľmi ťažko. Počas týchto úspešných rokov si Paolo vybojoval neotrasiteľné miesto v základe talianskej reprezentácie, v drese ktorej skončil v roku 2002 po 126 zápasoch, vo veku 34 rokov. Je snáď len vyjadrením futbalovej nespravodlivosti, že Taliani získali titul až o šampionát neskôr, kedy Paolo sice ešte stále aktívne hral, no v reprezentácii nepôsobil. Aj napriek tomu mal závideniahodnú kariéru a jeho výkony v súčte s jeho otcovými mu vyniesli prvú priečku v našom rebríčku.

BONUS

Mimo poradia vám prinášame dvoch slávnych otcov a dva horúce talenty, ktoré futbalový talent zdelili, no ešte sú primladí na to, aby sme hodnotili ich prínos svetovému futbalu. Potenciál ale majú, čo poviete?

Zinedine a Enzo Zidane

Zinedine (*23.6.1972)
 
Podľa mnohých jeden z najlepších futbalistov všetkých čias. Francúz s alžírskymi koreňmi, ktorý vo futbale získal všetko, čo mohol. Majster sveta, majster Európy, víťaz talianskej aj španielskej ligy, víťaz Ligy Majstrov v drese Realu Madrid, držiteľ Ballon d´Or z roku 1998. Talent mal od Boha, techniku v génoch, preto nebolo prekvapením, keď sa jeho najstarší syn vybral rovnakou cestou.

Enzo Zidane Fernandéz (24.3.1995)
 
Syn francúzskeho otca a španielskej matky používa radšej svoje španielske meno, aby zo seba aspoň čiastočne sňal ťarchu otcových úspechov. Pôsobiť nemôže nikde inde ako v štruktúrach Realu Madrid, kde hrá v mládežníckom B tíme. Pôsobí na otcovej pozícii, vyniká dobrou strelou, je zároveň veľmi vysoký. Talent má, čo potvrdilo aj pozvanie Josého Mourinha na tréning s A tímom, čoho sa dostane len tým najlepším mladíkom. Vďaka svojim výkonom dostal už v mladom veku pozvánku do reprezentácie Španielska do 15 rokov. V dospelosti si vďaka dvojitému občianstvu môže vybrať, koho bude reprezentovať. Veľa samozrejme bude záležať aj na tom, kto oňho prejaví záujem. Predpoklady na úspech má. Myslíte si, že sa otcovi aspoň trochu priblíži?



Gheorghe a Ianis Hagi
 
Gheorghe (*5.2.1965)

Karpatský Maradona, ako sa mu prezývalo, bol vo svojej dobe jedným z najlepších hráčov. Postavou nevysoký, no prehľadom a technikou, ktorú ukrývala jeho ľavačka, predčil akéhokoľvek súpera. V rámci svojej aktívnej kariéry vystriedal veľkokluby ako Real Madrid, FC Barcelona, či Galatasaray Istanbul, na reprezentačnej úrovni pôsobil viac ako 17 rokov, počas ktorých sa stal historicky najlepším strelcom svojej krajiny. Kariéru ukončil v roku 2001, venuje sa aj trénerstvu a dúfa, že jeho syn bude rovnako úspešný ako on.

Ianis (* 1998)

Po otcovi zdedil ľavačku, príslušnosť k istanbulskému Galatasarayu a nie nadarmo ho v Rumunsku považujú za svoju novú nádej. Hoci je príliš mladý na to, aby sa dali robiť nejaké závery, patrí k najnádejnejším synom slávnych futbalových otcov a v tomto rebríčku nemôže ostať bez zmienky.