Za posledný rok sa v rámci účinkovania Chelsea v Lige majstrov udialo toľko, že už ani sami nevieme, čo máme považovať za prekvapenie a čo nie. Najprv Chelsea prekvapivo hladko podľahla Neapolu 1:3. Potom ešte prekvapivejšie, pod novým, neskúseným trénerom Di Matteom cez Neapol postúpila. Neskôr podľa predpokladov postúpila cez Benfiku, aby potom prišla séria prekvapení, ktoré už snáď ani netreba komentovať. Tak, či onak, Chelsea prekvapivo získala toľko vytúžený triumf v Lige majstrov. Chelsea rozhodne nepredvádzala najkrajší futbal, ktorým by svojich súperov drtila ako na bežiacom páse. Účasť v tomto ročníku jej dokonca nezabezpečilo umiestnenie z domácej ligy, ale práve víťazstvo v pohárovej súťaži. V tejto sezóne sa jej postúpiť ďalej nepodarilo, hoci predvádzala futbal krajší, ofenzívnejší ako minulý rok, avšak s nedostatečnými výsledkami. Vo svetle minuloročného prekvapivého  víťazstva sa ponúka otázka, či tohtoročný neúspech je skutočne až tak nečakaný, keďže presvedčivo Chelsea nepôsobí od skončenia minuloročných základných skupín. 

Odpoveď na túto otázku nechám na fanúšikov, či odporcov tohto tímu. Ja sa na to pozriem z hľadiska histórie. Prvý krát v rámci fungovania tejto najkvalitnejšej klubovej súťaže sveta sa stalo, že tím, ktorý predchádzajúcu edíciu vyhral, nepostúpil do 1. kola vyraďovacej fázy. Obdobnú situáciu sme síce zažili v rámci záverečných turnajov Majstrovstiev sveta, či Európy, vypadnutie Chelsea je ale prvým(!) prípadom tohto druhu v Lige majstrov, čo pri každoročnom konaní tejto súťaže vyznieva ako zaujímavý fakt. Tento ročník sa teda aj vďaka tomuto faktu ocitne v historických análoch, a preto tejto pre Chelsea nemilej udalosti, udeľujeme prvé mieste v rámci najväčších zaujímavostí jesennej časti Ligy majstrov.