Na konci roku 1989 bol na programe európsky superpohár, v ktorom sa stretli FC Barcelona, ktorá v máji toho istého roku porazila vo finále Pohára víťazov pohárov Sampdoriu Janov, a AC Miláno, víťaza najprestížnejšej klubovej súťaže, keď vo finále roztrhali Steau Bukurešť 4-0. Finále, ktoré sa hralo na dva zápasy, mali v rukách hlavne holandskí futbalisti. Na jednej strane bol hlavnou postavou Barcelony Ronald Koeman, v Miláne zase žiarili Frank Rijkaard, budúci kouč Barcelony, a Marco van Basten, vtedy najlepší európsky futbalista. V prvom dueli si Miláno vypracovalo chudobný náskok 1:0, čo do odvety dávalo obom tímom rovnaké šance na zisk trofeje. Spočiatku bol duel vyrovnaný, ani jeden tím nechcel urobiť hlúpu chybu, ktorá by súpera dostala na koňa. Tesne pred polčasovou prestávkou sa z penalty presadil Marco van Basten. Barcelona musela útočiť. Síce sa 20 minút po prestávke presadil domáci Guillermo Amor, na viac sa domáce mužstvo nezmohlo a titul tak putoval do Milána.