Už niekoľko mesiacov sa na reprezentačnej úrovni hovorí o „zakliatí“ žilinského štadióna, na ktorom sa napriek skvelej kulise a hre, slovenskému národnému výberu nedarí. Nedarí sa na ňom ani domovskému MŠK a to od určitého času. Náhoda?

Komentár Jakuba Mihálika

Opäť tá istá pesnička. Pred skvelou kulisou hrali naši reprezentanti pohladný futbal, hnaní dopredu skvelou kulisou zo všetkých kútov Slovenska, no povestný krôčik k víťazstvu sa im nepodarilo urobiť. Opäť tak nedokázali v Žiline vydolovať plný počet bodov. Išlo už o ôsmy zápas z desiatich, ktorý nedokázala naša reprezentácia na najkrajšom slovenskom futbalovom stánku vyhrať. Kliatba? Nie, ale aj tak je tento súčasný fenomén zaujímavý, ako pre diváka, tak aj pre média.

Štadión pod Dubňom totiž nezažíva príjemné chvíle ani v domácej najvyššej futbalovej súťaži. Domáci MŠK sa totiž v lige trápi, nevyhráva, a tak mu patrí v ligovej tabuľke až siedma priečka. Výrazný úpadok na to, o akom klube hovoríme. Tento úpadok nastal v Žiline už v minulej sezóne, sériou zlých rozhodnutí vedenia žilinského klubu na čele s prezidentom Jozefom Antošíkom. A vyvrcholilo „vyhadzovom“ pre verných fanúšikov MŠK známych ako Žilinskí fanatici. Nešťastná rozluka klubu a fanúšikov nastala v minulej sezóne. Odvtedy Žilina nie je tímom, ktorým bývala ešte pred pár rokmi. Náhoda?

Klub bez fanúšika je ako žijúca mŕtvola, hráčom nemá kto vliať do žíl potrebnú energiu, tribúny zívajú prázdnotou, futbal obklopuje ponurá atmosféra, ktorá sa prejavuje všade, najmä na výsledkoch. Tie majú Žilinčania pod Dubňom zlé a rovnako zlé sú aj výsledky domácej reprezentácie predstavujúcej sa na žilinskom štadióne. Žilinský fan(atik), vráť sa, potrebuje ťa klub, potrebuje ťa reprezentácia. S tebou možno postupne príde aj odkliatie.