Tri najzabezpečenejšie kluby slovenskej Corgoň ligy – ŠK Slovan Bratislava, MŠK Žilina a FK Senica, zverejnili na začiatku tohto týždňa platové podmienky svojich hráčov. Učinili tak konečne po dlhých mesiacoch a rokoch hrania sa na skrývačku. Slovenský futbal je po tomto kroku opäť prehľadnejší.

Načo toľké tajnostkárstvo? Slovenskí futbaloví priaznivci sa roky domáhali zverejnenia platových podmienok corgoňligových hráčov. Robia to predsa v celej vyspelej Európe, a tam sa točia veru poriadne peniaze. Slovenské kluby sa však hrali na tajnostkárov, čo vo verejnosti spôsobovalo rôzne špekulácie a horúcu krv. Vraj slovenská verejnosť nie je pripravená na to, aby vedela, koľko zarábajú futbalisti. Sú skutočne tie platy tak vysoké, že sa ich nemôžeme ani len dozvedieť? To vŕtalo v hlave nejedného slovenského priaznivca. A oprávnene.

Kluby totiž, hoci sú poväčšine v súkromnom vlastníctve, sú „živené“ práve ich priaznivcami. Prečo by teda nemali právo vedieť, koľko ich „zamestnanci“ zarábajú. Najmä preto sme privítali rozhodnutie troch najstabilnejších klubov slovenskej futbalovej scény, zverejniť aspoň orientačné výšky miezd corgoňligových hráčov.

Určite, niektoré sumy pohybujúce sa rádovo v desiatkach tisíc eur, zdvihli tlak nejednému priaznivcovi. Aj mne sa zatočila hlava pri sume 130 tisíc eur, ktorú zarábajú najlepší hráči Slovanu Bratislava. Zverejnenie však považujem za pozitívny krok pre slovenský futbal. Kluby možno práve po tejto udalosti zistia, že pred svojimi fanúšikmi nemusia mať všakovaké tajnosti. Možno zistia, že financovanie môže byť transparentné. A na druhej strane, fanúšik zistí, že klub pred ním neskrýva ešte aj farbu spodnej bielizne. Možno tento krok prispeje k približovaniu sa klubov a ich fanúšikov. Možno svitá v slovenskom futbale na jasnejšie časy. Gratulujem Senici, Žiline a Slovanu k „odvahe“ byť aspon sčasti moderným klubom.